Protikorupčný pochod v Prešove zorganizovali študenti gymnázia
V Prešove protest zorganizovala štvorica mladých stredoškolských študentov z Gymnázia sv. Moniky. Pochod sa začal o 17:00 hodine na Námestí mieru pred Domom kultúry. Spočiatku to vyzeralo na neveľkú skupinu cca 350 ľudí, napokon však prišlo viac ako 2000 ľudí, čo je už počet vzbudzujúci rešpekt. Dav sa cez Hlavnú ulicu za skandovania rôznych hesiel presunul k pódiu v centre mesta, kde s príhovormi vystúpili organizátori i pozvaní hostia. Program pokračoval vystúpeniami miestnych, ale i organizátorov protestov v Bratislave a Košiciach, ako aj pozvaných hostí, ktorí k téme korupcie mali čo povedať. Podujatie oživilo i vystpenie hudobnej skupiny N3O Akustika.
Mladí zapálene skandovali, starším vystúpili zimomriavky z ’89-teho
Hovorí sa, že dejiny sa opakujú. Roky merôsme 1848/49, rok 1918, 1938/39, 1945, 1948, 1968, 1989, 1998, … čo bude nasledovať? Som toho názoru, že sme (my ľudia) nepoučiteľní minulosťou a všetko si musíme prežiť na vlastnej koži. V každom človeku je skrytý (možno utlmený) pud bojovníka (či spravodlivého boja) a chce sa prejaviť ak dostane príležitosť. Dav a správna vec je tou príležitosťou. (Gustav Le Bon o tom napísla celú knihu: “Psychológia davu”). Skrytý v anonymnom dave človek prejaví naplno svoje emócie a pocit kolektívnej identity dodáva odvahu aj k skutkom, ku ktorým by sa neodvážil ako by bol sám.
Každá generácia doteraz si takýto spravodlivý principiálny hodonotový zápas (vy)bojovala. Naši starí rodičia doslovne bojovali v prvej či druhej svetovej vojne o holú existenciu, naši rodičia sa mali možnosť prejaviť v roku 1968, či tí neskôr narodení v roku 1989. Dnešná generácia si nepamätá ani obdobie socializmu, ani obdobie tzv. mečiarizmu a dlho mala pocit, že vymoženosti slobody a dmeokracie sú samozrejmé. Nie sú. Ak ich zhodne v sociálnej interakcii neustále nepotvrdzujeme a nežijeme nimi – vytratia sa a moc ich môže začať zneužívať, ak sa dostatočne nekontroluje.
“Neberte nám krajinu” skandovali študenti
Potom, ako dav dorazil pred tribúnu na Hlavnej ulici, prihovoril sa k zhromaždeným organizátor. Svoj vstup začal tým, že sa im mnohí vysmievajú, že sú len deťmi. Ale aj deti vedia robiť veľké veci, pokračoval. Zobral si príklad z rozprávky H. Ch. Andersena: Cisárove nové šaty. V tej krajine sa všetci cisárovi len poklonkovali, aké nosí krásne šaty. Iba dieťa vo svojej prostorekosti a pravdovravnosti poukázalo na holú (v tomto prípade naozaj holú) skutočnosť: “Veď on je nahý”, zakričalo. A až vtedy sa veci dali do pohybu. Organizátori vyslovili rovnakú ambíciu: Povedzme si pravdu, začnime od seba a nerozkrádajme si svoju krajinu, nedovoľme to!
Comments are closed