Erbová listina Prešova od kráľa Ladislava V. Pohrobka zo 4. januára 1453. Foto: Štátny archív v Prešove
Koľko má Prešov názvov?
Prešov, metropola Prešovského samosprávneho kraja, historického regiónu Šariša a tretie najľudnatejšie mesto na Slovensku má pomerne bohatú históriu. Dlhé stáročia v ňom v symbióze žili tri dominantné národnosti Slováci, Nemci a Maďari, ku ktorým sa neskôr pridali aj Židia. Prešov bol odpradávna aj dôležitou križovatkou obchodných ciest a jeho bránami prešlo množstvo cudzincov. Dnes poznáme niekoľko variant dnešného názvu Prešov: maď. Eperjes, Epuryes, Epuries, Eperies, Apprias, nem. Preschau alebo Eperies, rusín. aj ukr. Пряшiв (Prjašiv), rus. Пряшев (Prjašev), poľ. Preszów, lat. Fragopolis alebo Eperiessinum.
Odkiaľ sa berú názvy obcí?
Zamysleli ste sa niekedy na tým, odkiaľ sa vzali pomenovania obcí a miest? Vlastné meno ani priezvisko si nevyberáme sami a podobne je to aj s názvami vlastných sídel, neurčili ho domáci, ale dostáva pomenovanie zvonku. Ako? Vráťme sa na chvíľu do obdobia zhruba pred jeden a pol tisícročím. Veľké sťahovanie národov na naše územie privialo Slovanov, ktorí si v 6. a 7. storočí na území dnešného Slovenska zakladajú trvalé sídla. Usadení Slovania si vedia stavať obydlia, hospodárske usadlosti, obrábať pôdu, chovať dobytok a hydinu, pestovať obilniny a zeleninu, vysádzať ovocné stromy, atď.
Prvé obydlia vznikali poväčšine poblíž vodných tokov a lesov. To preto, lebo drevo používali na kúrenie, pri stavbe domov a priľahlých hospodárskych budov (maštaľ, kôlňa, chliev, šopa, humno, stodola, kurín, senník, sýpka na obilie). Vodu zasa na pitie, varenie, pri praní, hasení požiarov, na pohon vodných mlynov, na kúpanie, na výrobu surových tehál – váľkov. So vznikom obydlí sa objavujú teda také názvy, ktoré majú úzky vzťah s pracovnou činnosťou ako: Skala, Skalica, Muráň, Chyžné, Kuchyňa, Komorany, Vozokany, Mlynky, Žarnovica, Šindliar, Hnojné, Hlinné, Kamenica, Valkov, Stropkov, Lemešany. Ale aj výstavba ochranných valov, pevností, hradov, zámkov a kaštieľov proti nepriateľským výbojným nájazdom spôsobili, že niektoré obce ich majú vo svojom názve. Napríklad: Liptovský Hrádok, Červený Hrádok, Hradište, Košecké Podhradie, Hradište pod Vrátnom, Zemplínske Hradište. Pozoruhodné sú svojím množstvom aj tie usadlosti, ktoré majú vo svojich názvoch mená zvierat, lesných a vodných živočíchov: Kobyly, Kobylnice, Ovčie, Oslany, Kocurany, Svinná, a pod.
Bol Preš významý obyvateľ obce?
Značná časť osád bola pomenovaná po vážených, schopných a prezieravých občanov. A tak sa objavovali také názvy ako Abrahám, Ábelová, Janík, Tomášov, Matejovce, Hermanovce, Lackov, Ľubotice, Michalovce, Milanovce, Petrovany, Vavrinec, Filipovo, Andrejova, Ďurkov, Mikulášova, Petrovce, Petrikovce, Štefanovce, Ondrašovce, Janov, Mirkovce, Maťovce, Koceľovce, Svätoplukovo. Podobne mohlo vzniknúť aj pomenovanie Prešov. Historik, renomovaný odborník na stredoveké slovenské dejiny prof. PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc. tvrdí, že dnešný názov Prešova má pôvod v slovanskom mene Preš.
Prešovská legenda o jahodách
Existuje legenda, ktorá sa viaže Legenda hovorí o pobyte uhorského kráľa Belu II. Slepého (1108/1110 – 1141) na miestach dnešného Prešova. Slepý kráľ sa stratil svojej družine. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré v týchto končinách rástli v hojnom množstve. Keď ho večer našli rytieri z družiny, kráľ sa rozhodol z vďačnosti pomenovať neďalekú dedinu Eperyesom (Jahodovisko, Jahodné). Z historického hľadiska je však táto legenda neopodstatnená a s najväčšou pravdepdobnosťou je len hungraistickou romantizujúcou legendou, ktorá mala dokladovať etymologicky maďarský pôvod mesta.
Erb Prešova z 8. mája 1548 od Ferdinanda I.
Je teda Prešov “Jahodné(á)”?
Ako vznikol dnešný názov mesta Prešov? Dnešný názov mesta etymologicky nepochádza z maďarského slova eper (jahoda, jahodovník), ale má pôvod v slovanskom mene Preš. Najstarší doložený napísaný názov Prešova – Eperyes je teda maďarským variantom pôvodne slovanského osobného mena Preš (Prešä), ktorý vznikol fonetickým prospôsobením staršieho slovanského názvu, hlavne predsunutím samohlásky “e” a vynechaním koncovky “ov”. Slovanský názov osady zanikol a do 15. storočia sa používal maďarský názov mesta (EPURIES, EPERIES, APPRIAS) a ich obdoby, ktorý prevzali aj nemeckí hostia a výrazne ho nezmenili. Termíny Prešov, Prašov, Pressow, Eperisinum, Priašiv, Fragopolis sú novoveké. Istým dôkazom neprirodzenosti verzie s jahodami je aj dobová interpretácia pôvodného erbu Prešova. Scestná je aj občas sa objavujúca interpretácia kvetov v erbe Prešova ako jahodných kvetov, pretože ide úplne jednoznačne o tri ruže (tres rose – viď obrázok). Jahody sú teda len legendou. Napriek tomu, popri ružiach, našli jahody svoj výraz v dvoch ďalších erboch Prešova v druhom a treťom (oba erby udelil Prešovu Ferdinand I.)
Erbová listina Prešova od kráľa Ladislava V. Pohrobka z roku 1453. Foto: Štátny archív v Prešove
Prvý záznam kde sa spomína Prešov
Prvý písomný záznam o meste Prešov je doposiaľ najstarší známy písomný dokument, v ktorom sa Prešov spomína ako existujúca obec. Išlo o listinu uhorského kráľa Bela IV. zo 7. novembra 1247. Tento dokument sa ale nezachoval. Vieme o ňom iba z listiny kráľa Vladislava II. zo 7. februára 1500 potvrdzujúcu listinu Bela IV. Listina z roku 1247 je prvým záznamom o existencii sídla s názvom Epuryes. Z prameňa je zrejmé, že Prešov existoval už dlhšie pred rokom 1247 a jeho založenie, pre nedodstatok dochovaných stredovekých listín, nie je možné určiť presným letopočtom. Je tu predpoklad, že zo sídliska sa vytvorila trvalá osada, z nej obec, ktorá neskôr dostala i mestské výsady. Dá sa vierohodne konštatovať, že Prešov v roku 1247 už existoval ako trvalé sídlo pôvodne slovanského rázu a už v tom čase bolo kolonizované aj Nemcami a osídlené aj maďarským obyvateľstvom. O pôvodnom slovanskom názve nemáme žiadne písomné záznamy.
Zdroje:
- ŠVOR, Peter: Príbehy starého Prešova. Prešov: Universum, 2003. ISBN 80-89046-14-2.
- ŠVORC, Peter: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov: Universum, 2006. ISBN 80-89046-35-5.
- DOMENOVÁ, Marcela: Prešov. In Lexikón stredovekých miest. [cit. 2017-06-09]. Dostupné online.
- ŠTELMÁK, Andrej: Po stopách názvoslovia slovenských obcí a miest. In Slovo z Britskej Kolumbie, č. 17, 2003. [cit. 2017-06-09]. Dostupné online.
- Fotografie: Štátny archív v Prešove a Krajské múzeum v Prešove
Comments are closed