List všetkým učiteľom: Odpusťte, prosím!

Milé kolegyne, kolegovia!


V dnešný deň si pripomíname 426. výročie narodenia asi najslávnejšieho učiteľa v Európe, učiteľa národov, Jána Amosa Komenského. Slávime DEŇ UČITEĽOV. Aj keď to nie je medzinárodný deň učiteľov (ten pripadá každý rok na 5. októbra), predsa je to sviatok, ktorým si v našich krajinách pripomíname význam a oceňujeme prácu všetkých pedagogických pracovníkov, ale i všetkých zamestnancov školstva.  Práca pedagógov je vznešeným celospoločenským poslaním a preto si učitelia isto zaslúžia našu úctu a poďakovanie.

Preto píšem učiteľom tento list… 

 

Ján Amos Komenský (*28.3.1592, +15.11.1670) – učiteľ národov

 

„Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti.“

J. A. Komenský

Ctení učitelia,


obraciam sa na vás, kolegov učiteľov, nielen ako učiteľ, ale i ako rodič a občan, jednoducho ako človek, ktorý
má už dlhodobo silné nutkanie vyjadriť sa k výkonu učiteľského poslania a k jeho miestu v našej spoločnosti.
Otvorene sa na úvod priznávam, že nie som nezaujatý. Vyrastal som v škole, v školskej zborovni som sa takmer narodil, obaja moji rodičia boli učiteľmi a sám som sa učiteľom stal aj ja. V súčasnosti pôsobím ako riaditeľ školy a teda tieto riadky sú jednoznačne poznačené vlastnou životnou i profesnou skúsenosťou.

 

moji rodičia
Moji rodičia – učitelia: Zita Ďurišinová a Ľubomír Ďurišin

 

Vzácni učitelia,


domnievam sa, že sme Vám niečo dlžní. My všetci, celá spoločnosť – a rokmi dlh narastá, úroky pribúdajú. Dlžíme Vám ospravedlnenie! Ospravedlnenie za to, že si nie celkom dostatočne vážime Vašu prácu, že sme si z Vás urobili lacný babysitting, že Vám, často neprimeraným spôsobom, fušujeme do remesla (Kto si otvorene dovolí kritizovať vyšetrenie lekára? Koľkí z nás určujú opravárovi auta, ako má pri oprave postupovať? A prečo teda máme pocit, že učiteľovi do výchovy a vzdelávania môžeme kedykoľvek hovoriť?), že dlhodobo celospoločensky nedoceňujeme Váš prínos pre naše deti, našu kultúru, národ, spoločnosť a budúcnosť. Odpusťte, prosím!

 

Odpusťte, prosím!


Chcel by som to napraviť! Myslím, že by sme sa na náprave mali podieľať všetci, ale začnem od seba. Dovoľte mi teda prispieť niečím, čo je úplne zadarmo a stojí nás to len kúsoček námahy – zdvorilosť, úctu a uznanie. Snažím sa tým prispievať už od nepamäti. Viedli ma tak moji rodičia, takto s manželkou vedieme aj naše deti a chcel by som, aby boli takto vychovávané aj naše vnúčatá. Chcem Vám povedať, že Vám a Vášmu úžasnému povolaniu vzdávam poklonu, vďaku a úctu, ktorá Vám prináleží, ale mám pocit, že Vám nie je dopriata. Chcem, aby ste vedeli, že si nesmierne vážim čo odovzdávate mojim deťom, keď ja nie som s nimi a verím, že zo seba dávate to najlepšie, lebo tak to robí (dúfam) každý zodpovedný človek v práci, ktorú vykonáva, nech je kýmkoľvek.

Prial by som si, aby učiteľ požíval takú autoritu a úctu ako voľakedy. Ako v časoch, keď učiteľ patril spolu s kňazom a starostom k najváženejším postavám každej obce. Ak prinavrátime vážnosť učiteľskej profesii, ak učiteľovi prinavrátime dôstojné postavenie v spoločnosti, urobíme prvý krok k tomu, aby sa naše školstvo stalo najcennejším štátnym podnikom, ktorý si bude „vyrábať“ úspešnú budúcnosť.

Svojho času som sa zamyslel nad tým: Čo tým učiteľom vlastne chýba?

 

bez komentára
bez komentára

 

Vážení učitelia,


som presvedčený, že väčšina z Vás, aj napriek súčasnému stavu, v ktorom sa nachádza naše školstvo i napriek tomu na akom mieste v spoločenskom rebríčku má profesia „učiteľ“ dnes svoju pozíciu, vykonávate svoje poslanie s láskou, entuziazmom a nadšením. Ako riaditeľ školy, ako rodič i ako občan si to nesmierne vážim, tak ako si cením výkon každého povolania, ktoré je prevedené zodpovedne, čestne a dôsledne.

Učiteľská profesia však má isté špecifikum oproti iným povolaniam. Učitelia formujú detskú dušu do dospelej, učia spoznávať svet a vedieť sa v ňom orientovať, rozvíjajú myslenie, umelecké i fyzické schopnosti v talenty a spolu s ostatnými primárnymi skupinami finalizujú hodnotovú orientáciu, pomáhajú dotvoriť charakter, svedomie a morálku.
Myslím, že väčšina z Vás, ktorí „učiteľovanie“ vykonávate naozaj ako poslanie (veď kto by to robil iba pre tie peniaze :-)) pristupujete k žiakom ako druhí rodičia, ktorí Vám svoje deti zverili. Viem, že im, podľa svojich možností, odovzdávate maximum – vštepujete vedomosti brúsite ich povahy, venujete milý pohľad, nezriedka
i láskavé pohladenie a uznanie, ale dvíhate i varovný prst a nastavujete zrkadlo, skladáte pochvalu i citlivé
pokarhanie. Suplujete rodiča, ba často viac, ste neraz príkladom a vzorom pre svojich žiakov a možno si niekedy
ani neuvedomujete ako veľmi…

 

Stopa učiteľova


Môžme mať najčerstvejšie a njkvalitnejšie suroviny, špičkovo vybavenú kuchyňu – keď nám bude chýbať dobrý kuchár, ktorý vie ingrediencie namiešať a modernú kuchynskú techniku použiť – výborné jedlo nevznikne. Bez dobrého učiteľa nebude dobrej školy a dobrých žiakov. Stopa učiteľa zostala v každom z nás, či si to uvedomujeme alebo nie, či si to chceme pripustiť alebo to odmietame.

„Nepopísanú tabuľu detskej mysle a duše obohatil dobrý učiteľ nielen tak, že pokračoval do jej zapisovania, ale výrazne sa podieľal na tom, že do nej naučil písať samo dieťa.“

Ctení učitelia, Vašu prácu si nesmierne vážim. Ďakujem Vám.

 

s hlbokou úctou

 

PhDr. Martin Ďurišin, PhD.

riaditeľ Súkromnej spojenej školy European English School

Solivarská 28, Prešov

Prosím zdieľajte: