Prečo Prešov neustále trápi smog?

 

Pozor SMOG!!!! Podľa Zákona o ovzduší č. 137/2010 Z.z. v platnom znení Slovenský hydrometeorologický ústav ako poverená organizácia vydáva upozornenia na smogovú situáciu. Pre náš Prešov ich SHMÚ vydáva stále častejšie. Aj včera, 6.2.2018, boli koncentrácie častíc PM10, ktoré spôsobujú smog opäť zvýšené vysoko nad prípustnú normu, dokonca najvyššie namerané na Slovensku!!! Dnes, 7.2.2018 od 18:00 hodiny vydal SHMÚ upozornenie na smogovú situáciu v Prešove až do odvolania. 

 

Smog v Prešove


Príčinou vyhlásenia smogovej situácie v Prešove je zaznamenanie vysokých emisií PM10 z vykurovania pevným palivom a z ďalších lokálnych zdrojov, ako aj nepriaznivé rozptylové podmienky. Väčšina Prešovčanov by asi očakávala, že hlavnou príčinou smogu v Prešove budú výpary z áut. No nie je tomu tak! Iste, preťažené prešovské cesty a obrovské množstvo tranzitnej i vnútromestskej dorpavy k smogu prispievajú, no hlavnou zložkou sú práve častice PM10. Čo to vlastne častice PM 10 sú? Pod pojmom PM10 rozumieme frakciu suspendovaných častíc v pevnom alebo kvapalnom skupenstve s aerodynamickým priemerom 10 µm, ktoré môžu mať akútne i chronické účinky na zdravie. Zdrojom častíc PM 10 sú napr. lokálne kúreniská na pevné palivo, kotolne na pevné palivo, a pod.

 

 

Aké má smog účinky na zdravie?


K najcitlivejším skupinám populácie na častice PM10 patria starí ľudia, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo – cievnej sústavy, alergici a astmatici, veľmi malé deti a tehotné ženy. Akútne účinky sa môžu pozorovať u citlivých osôb už od koncentrácií, ktoré prekračujú hodnotu informačného prahu (100 µg.m-3 ) vo forme dráždenia očí, nosa a hrdla, pocitov tlaku na prsiach, kašľa a bolesti hlavy. U astmatikov môže vyvolávať záchvaty a príznaky z dráždenia dýchacích ciest. Chronické účinky je možné očakávať pri opakovanom a dlhodobom vystavovaní organizmu zvýšenej koncentrácii častíc PM10 a môžu sa prejavovať zápalovými ochoreniami dýchacích ciest a pľúc, zvýšením pohotovosti na alergickú reakciu, poruchami odolnosti organizmu.

 

Prešovské Sídlisko III.

 

Ako minimalizovať negatívne účinky smogu na zdravie človeka?


Pre obmedzenie zbytočnej expozície častíc PM10 v čase so zvýšenými koncentráciami v ovzduší považujeme za vhodné zabezpečiť tieto opatrenia:

  • obmedziť dobu pobytu vonku
  • skrátiť vetranie obytných miestností
  • obmedziť fyzickú námahu vonku (fyzická práca, športové aktivity)

Obyvateľstvo využívajúce lokálne vykurovacie systémy na pevné palivo (pece, kachle, kotle ústredného kúrenia, kozuby a pod.) by malo dlhodobo dodržiavať tieto zásady:

  • Nespaľovať odpad, vrátane odpadového dreva (nábytok, okná a pod.), vznikajú pritom okrem PM10 aj ďalšie toxické látky.
  • V prípade kúrenia drevom používať drevo dobre vysušené (malo by sa sušiť 1-2 roky).
  • Udržovať spaľovanie paliva pokiaľ možno v optimálnych podmienkach:
    • pravidelne čistiť kotol a komín
    • prikladať radšej častejšie po menších dávkach
    • nastaviť regulačné klapky tak, aby mal vzduch prístup k palivu, nedusiť oheň
    • ak je to možné, udržovať teplotu za kotlom medzi 150-250°C.
  • Pokiaľ je to možné, vymeniť staré spaľovacie zariadenie za moderný kotol s nízkymi emisiami škodlivých látok

Obmedzenia je potrebné dodržiavať a aktivity časovo obmedzovať tým viac, čím vyššie sú koncentrácie častíc PM10 v ovzduší a čím rizikovejší z hľadiska zdravia sú exponovaní jedinci.

 

Smog v Prešove je dlhodobým problémom


Smog v Prešove nie je žiadnou novinkou. Problém je dlhodobý. Každá aglomerácia je chtiac-nechtiac väčším či menším zdrojom znečistenia ovzdušia. Prešov ako tretie najväčšie mesto na Slovensku preto tiež značne trpí na nečisté ovzdušie, ktoré je znečisťované činnosťou človeka…

Citujem z Plánu rozvoja mesta Prešov na roky 2015 – 2020 s výhľadom do roku 2025:

V predchádzajúcom období boli v ovzduší mesta a jeho okolia zaznamenané zvýšené koncentrácie prachových častíc. Okrem nepriaznivých poveternostných podmienok prispieva k znečisteniu ovzdušia lokálne vykurovanie budov, vrátane rodinných domov, tuhými palivami. Hlavný podiel na znečisťovaní ovzdušia mesta majú mestské kotolne, drevospracujúci priemysel, automobilová doprava a sekundárna prašnosť. Mesto Prešov sa podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) radí do skupiny miest s najvyšším počtom smogových dní. Najvyšší počet smogových dní bol nameraný vo Veľkej Ide pri Košiciach (97 smogových dní), avšak tento počet je vysoký aj v meste Prešov, kedy bolo v roku 2014 nameraných až 46 smogových dní. Maximálna norma povoľuje 35 smogových dní ročne. Zvýšené koncentrácie prachových častíc (PM 10) majú nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, ako je podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a podráždenie očných spojiviek. V predchádzajúcom období bolo potrebné obmedziť vetranie v čase inverzie (hlavne v podvečerných hodinách) i pohyb vo vonkajšom prostredí, hlavne deťom, starším a chorým ľuďom.

 

Ako si máme chrániť ovzdušie?


Čarovné prútiky, ktoré by všetko zmenili k lepšiemu by chcel hneď každý, realita je však iná. Cesta, akou dospieť k skvalitneniu ovzdušia je z môjho pohľadu z 50% vo zvýšení enviromentálneho uvedomenia obyvateľov. Tých zvyšných 50% je v normách, sankciách a ich uplatňovaní. Veď sú písané ľuďmi a pre ľudí a mnohé veľmi rozumne. Zákon o ovzduší (zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov) jasne definuje čo je cieľom v kvalite ovzdušia (§5, ods. 1):

Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá kvalita ovzdušia, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota.

 

Môžeme v Prešove obmedziť smog?


Ochranu ovzdušia zabezpečuje, resp. orgánmi ochrany ovzdušia sú: ministerstvo, inšpekcia, okresné úrady a obce. Vezmime si na zreteľ práve obce a mestá. Samosprávy majú veľký podiel v oblasti ochrany ovzdušia, pretože svojou činnosťou, resp. nečinnosťou môžu výrazne prispieť ku kvalite toho, čo dýchame. Možno ste si to všimli, že každé mesto má tú svoju „vôňu“ (každému sa iste vybaví množstvo príkladov Ružomberok, Strážske, Sečovce, Košice, Zvolen, Žiar, …) Ich parfémom sú špecifické splodiny priemyslu, ktorý sa v tej-ktorej oblasti nachádzajú. Avšak producentov týchto dominantných esencií stráži štát, obce majú na starosti malé zdroje znečistenia ovzdušia a systémové nastavenie možnosti ich dislokácie, napr. prostredníctvom územného plánu, vymedzenia nízkoemisných zón, vydania všeobecne záväzného nariadenia o povinnostiach prevádzkovateľov malých zdrojov znečistenia ovzdušia, obmedzenia prevádzky mobilných zdrojov znečistenia, atď. Otázka je, či to aj reálne robí.

 

 

Ako si Prešov chráni ovzdušie?


Prešov robí veľmi málo, dokonca mesto nerobí ani všetko to, čo by malo.Veď ako inak pomenovať stav, kedy máme zákonnú úpravu, podzákonnú úpravu, VZN a aj tak ich nedodržiavame, a to ani z pozície kompetentných úradov. Často sú poplatkové povinnosti prejavené v normatívnych úpravách ako motivant k nejakému konaniu, resp. naopak, k zdržaniu sa od konania. Pri VZN o poplatku za malé zdroje znečistenia ovzdušia ide o malé pomyselné cinknutie do spoločnej pokladničky, pretože zvyšujeme enviromentálnu záťaž. Poplatok je v Prešove vo výške 34,-€ na rok – podľa spotreby, najviac však 663,87,-€ ročne. Príjmovú časť rozpočtu mesta Prešov to ročne „obohatí“ o cca 20.000,- €. Ale neplatia ani zďaleka všetci, ktorí by mali. Tu je porovnanie s Banskou Bystricou.

mesto rok poplatok – rozhodnutie poplatok – zastavenie konania počet pokút za nedodržanie termínu poplatok spolu
Banská Bystrica (77.000 obyv.)

2014

194

29

1

2 204 €

Banská Bystrica (77.000 obyv.)

2015

153

39

7

2 311 €

Prešov (87.000 obyv.)

2014

195

0

0

23 863 €

Prešov (87.000 obyv.)

2015

203

0

0

21 974 €

 

Máme pod kontrolou malé zdroje znečistenia ovzdušia?

Na zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Prešov už k tejto téme vystúpilo aj viacero občanov. Napr. naposledy 30.6.2016 pán R. Polačok povedal zhruba toto: 

„Z vlastnej iniciatívy sme zmapovali niektoré časti mestá Prešov, čo sa týka MZZO. Jednak ide o Sídlisko III., a teda volebný obvod č.1 a podľa našich zistení, by tu malo byť 44 právnických či fyzických osôb spadajúcich pod poplatkovú povinnosť v zmysle VZN. Samozrejme, že v tomto zozname nefigurujú základné školy, ktoré sú v zmysle VZN vyňaté z poplatkovej povinnosti. Podľa predloženého zoznamu platiacich za znečistenie ovzdušia mestom Prešov i Okresným úradom v Prešove tu platí 14 subjektov. Ďalej sme zmapovali ul. Hlavnú, Slovenskú a Jarkovú. Podľa našich zistení, by tu malo byť 168 subjektov spadajúcich pod poplatkovú povinnosť. Podľa predložených zoznamov platí len 11 subjektov.“

 

Čo robiť?


Na prvý pohľad to vyzerá tak, že mesto má VZN a neuplatňuje ho.Čo však robiť? Nenechalo ma to ľahostajným a pripravil som návrh na zmenu všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov (VZN) o poplatkoch za malé zdroje znečistenia ovzdušia. Dvakrát tento návrh neprešiel. Môj koncept pozostával z niekoľkých opatrení

  1. Generálny pardon pre doterajších neplatičov s tým, že do istého obdobia sa môžu prihlásiť bez udelenia sankcie mestom, t. j. bez platenia penále za neplatenie poplatku.
  2. Zmena VZN – zníženie poplatku na úroveň, ktorá by odradila prevádzkovateľov malých zdrojov znečistenia ovzdušia od vyhýbaniu sa platenia poplatku.
  3. Dôsledne prepracovaná koncepcia a záväzné nastavenie emisných zón v územnom pláne
  4. Dodržiavanie VZN aj s uplatňovaním sankcií, ktoré by niekoľkonásobne prevyšovali poplatok za prevádzku malého zdroja znečistenia ovzdušia

Plne si však uvedomujem, že poplatky a sankcie nám nespôsobia vyčistenie ovzdušia. K tomu je potrebné urobiť viac, ako len motivačne vplývať na obyvateľov, aby brali do úvahy, že spôsobovanie enviromentálnej záťaže má svoju cenu v podobe zvýšených nákladov a často vo veľmi komplikovaných riešeniach ich eliminácie. Mali by sme prispieť všetci – zodpovednosťou. Zatiaľ sa jej len vyhýbame!!!

Prosím zdieľajte:
Sort by:   newest | oldest | most voted
pre porovnanie kvality ovzdusia v ramci sveta, odporucam aplikacii „AirVisual“ na Androide, ktora meria kvalitu ovzdusia indexom US AQI. Tento index meria kvalitu ovzdusia podla jednotlivych ukazovatelov ako su PM 2,5 , PM10, NO2, CO, SO2. Udaje su reportovane z meracich stanic po celom svete, pre Presov su udaje reportovane priamo zo stranky shmu.sk. Kvalita ovzdusia v Presove je alarmujuca, v niektore dni patrime k najviac znecistenim mestam na svete !!! Napr. vcera sme prekonali mesta ako Shangai (Cina), Bangkok (Thajsko) atd. velkomesta ktore su v mediach prezentovane ako najviac znecistene mesta na svete. Tento ukazovatel vcera dosiahol udaj 167… Read more »
wpDiscuz