Ako sa v tom vyznať? Označovanie ulíc je v Prešove jeden veľký chaos!

on 25 júla, 2018

Viete koľko je v Prešove, treťom najľudnatejšom meste Slovenska ulíc? Tipnite si! ….. 407……. Viete si predstaviť skutočnosť, že by ste boli cudzincom, ktorý sa má v našom Prešove zorientovať? OK, poviete, že dnes už každý používa v mobile GPS navigáciu, ktorá ho s presnosťou na 5 m dokáže znavigovať kamkoľvek. Teda nepotrebuje nič iné. To musí stačiť! Nestačí! Nie je to toiž len problém orientácie. Ide totiž o viac. Názvy ulíc a ich označovanie sú aj formálne právnym problémom. Prečo? Čítajte ďalej…

Vnímajte prosím tento text nie ako upozornenie na kardinálny problém mesta Prešov (to zďaleka nie je, aj keď aj na tomto príklade sa dajú demonštrovať systémové zlyhania Mestského úradu v Prešove), ale výhradne ako príspevok do skôr odbornej diskusie o dobrom fungovaní samosprávy, v tomto prípade – názvy a označovanie ulíc.

Označovanie ulíc: Len byrokratická malichernosť?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide naozaj len o byrokratickú malichernosť. Možno! Problém má však aj svoju prísne praktickú úroveň. Predpokladom pre praktickosť je však dobre zvládnutie formálnej stránky problému. Ten je však väčší ako by sa na prvý pohľad zdalo! Pozrime sa na to, čo hovorí zákon, resp. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 z 30. januára 2003, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb.

V obci, v ktorej je viac ulíc alebo iných verejných priestranstiev, má každá ulica názov. Súčasťou názvu ulice je slovo ulica alebo označenie druhu iného verejného priestranstva. Ulice sa označujú názvami na orientačných tabuliach rovnakého typu.

Ak sa Vás niekto opýta kde bývate, zvyčajne odpoviete špecifickým názvom ulice. Napr: “na Sabinovskej”! V hovorovej reči je to pravdaže bežné a takáto infomácia postačí. Z formálneho hľadiska tu však je problém! Vyhláška totiž hovorí, že súčasťou názvu je aj slovo “ulica”. Pozrite sa, čo máte napísané v občianskom preukaze pri kolonke: “trvalý pobyt”. Mali by ste tam mať názov obce a ak má obec aj ulice, potom tam bude aj názov ulice (resp. verejného priestranstva: námestie, .. .a pod.) a číslo. Predpokladám však, že drvivá väčšina z Vás nemá v názve ulice aj samotné slovo “ulica”. Teda napr.: “Ulica Sabinovská” + číslo. Však je to tak? Prispejte mi prosím do štatistiky!

Porušuje sa v Prešove pri označovaní ulíc zákon?

Tak teda už vieme, čo stanovuje vyhláška. Poďme sa teda pozrieť, ako to vyzerá v Prešove s jej dodržiavaním! Postupne si ukážeme niekoľko problémov, ktoré sú zrejme v zjavnom rozpore s ustanoveniami právnych predpisov. Nejedná sa pritom o neriešiteľný rébus, ale banálny problém, ktorý by sa dal odstrániť vhodným nastavením procesov na mestskom úrade.

Problém č. 1: Chýba slovo “ulica”!

Vynechanie slova “ulica” z názvu ulíc Vyhláška Ministerstva vnútra SR 31/2003 nepripúšťa. Napriek tomu sa tak deje nielen na oficiálnych dokumentoch, ale aj na tabuliach označujúcich ulice. V Prešove je tomu tak na mnohých miestach. Tu je skromná ukážka.

Otázke písania názvov ľudských sídel, ich častí a verejných priestranstiev je venovaná časť kapitoly v Pravidlách slovenského pravopisu (2000). Pri písaní názvov ulíc s nezhodným genitívnym prívlastkom sa podľa Pravidiel slovenského pravopisu považuje za vlastné meno celé spojenie, čo znamená že slová ako ulica, nábrežie, aleja, námestie na začiatku názvu verejných priestranstiev sa píšu s veľkým začiatočným písmenom (za ním nasleduje vlastné meno alebo iné podstatné meno v genitíve, t. j. v 2. páde), napríklad Ulica Ľ. Štúra,Ulica kniežaťa Pribinu, Ulica osloboditeľov, Námestie slobody, Námestie mieru, Nábrežie armádneho generála L. Svobodu, Sad Janka Kráľa a pod. (čítajte viac TU).

Problém č. 2: “Ulica Jarková” či “Jarková ulica”?

Žiaľ nie je to jedno! Aj keď vyhláška ani zákon nehovoria úplne presne a jasne ako označovať ulice. Vyhláška len jasne stanovuje, že súčasťou názvu ulice musí byť aj slovo “ulica”. Či však má byť na začiatku či na konci sa neuvádza. Nie je to problém len Jarkovej ulice. Takýchto príkladov je viac. Mestský úrad v Prešove si teda názov ulica raz posúva na začiatok – raz na koniec. Na mestskom úrade si zrejme vyberajú to čo sa im momentálne páči. Potom to vyzerá takto:

Aj týchto príkladov je v našom Prešove viac, ale pre demonštráciu problému to hádam stačí.

Problém č. 3: Tabule rovnakého typu!

Už niekoľkokrát spomínaná vyhláška stanovuje, že tabule, označujúce ulice by mali byť rovnakého typu. Máte pocit, že táto vzorka prešovských uličných tabúľ je toho istého typu? Opäť som toho názoru, že je to len záležitosťou systémového nastavenia práce a postupov, ako aj inventúry súčasného stavu a jeho nápravy.

Problém č. 4: Umiestňovanie uličných tabúľ

Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 veľmi jasne definuje aj to, kam umiestňovať uličné tabule.

Orientačná tabuľa s názvom ulice sa umiestňuje na pozemnú stavbu, ktorá sa nachádza najbližšie k miestu vyústenia ulice do stredu obce, a na budovu, ktorou sa ulica končí. Ak do ulice vyúsťuje iná ulica, označuje sa orientačnou tabuľou s názvom ulice aj najbližšia budova pri takomto vyústení ulice.

Stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Z. z.) v §43a, ods. 2 charakterizuje pozemnú stavbu nasledovne:

Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.

Z toho vyplýva, že umiestňovanie uličných tabúľ na iné ako pozemné stavby nie je prípustné. Pozrime sa, ako sa to v Prešove prísne dodržiava.

Takýchto príkladov by sme mohli nájsť naozaj veľmi veľa. V Prešove visí označenie ulice kde-kade!

Problém č. 5: Súpisné a orientačné čísla. Kto sa má v tom zorientovať?!

Veľmi podobne je to aj so súpisnými a orientačnými číslami, ktoré sú jednoznačnými identifikátormi stavby i adresy ich obyvateľov. Ich vzhľad, umiestnenie i náklady na ich obstaranie upravuje Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 31/2003.

Tabuľky so súpisným číslom obstaráva obec na vlastné náklady. Tabuľku s orientačným číslom obstaráva na vlastné náklady stavebník; zabezpečuje tiež pripevnenie a údržbu tabuľky so súpisným číslom a tabuľky s orientačným číslom na vlastné náklady. Tabuľka so súpisným číslom a tabuľka s orientačným číslom sa umiestňujú vedľa seba tak, aby boli z ulice dobre viditeľné a nepôsobili rušivo na vzhľad budovy.

Pozrime sa opäť na konkrétne príklady z Prešova. Vybral som si jednu z menších prešovských ulíc – Lipovú. Je na nej do 20 budov, zväčša rodinných domov. Každý z nich je označený inak. Pozrite sa!