Stručné dejiny Židov v Trebišove

Dejiny Židov sú nesmierne bohaté a azda aj najpodrobnejšie zaznamenané. Židia sú semitský národ, pochádzajúci z oblasti Blízkeho východu. Tvoria samostatnú náboženskú skupinu a zo svojej pravlasti rozšírili do celého sveta. Prví židia na územie dnešného Slovenska prišli srímskymi légiami v 1. storočí. Prvé správy o židovských obchodníkoch sú z 10. storočia. Striktné dodržiavanie náboženských predpisov judaizmu spôsobilo pretrvávanie etnických, náboženských a kultúrnych odlišností a izoláciu židov. Židia na Slovensku patria k aškenázskej populácii a ich predkovia pochádzajú zo strednej a východnej Európy. Táto populácia si zachovala svoju kultúrnu osobitosť a špecifické náboženské zvykové právo, tzv. minhag, až do Holokaustu. Ich jazykom bol hlavne jidiš. Pokiaľ v roku 1930 bol počet obyvateľov na území Slovenska, ktorí sa hlásili k Židovskej náboženskej obci 136 737 klesol podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 na 1 999.

 

Stručné dejiny Židov na našom území

Dejiny Židov na našom území nie sú systematicky spracované, ale vieme nasledovné. Počas tridsaťročnej vojny sa židia postavili na stranu Habsburgovcov, ktorým požičiavali obrovské sumy na vedenie vojny, za čo im poskytli relatívne bezpečie a zrušenie niektorých obmedzení (väčšie slobody v oblasti remesiel a voľnosť usídľovať sa v celej krajine). Po skončení vojny 1648 už židovské pôžičky neboli toľko potrebné, navyše získané privilégia boli tŕňom v oku až natoľko, že v Česku je toto obdobie označované za „úradného antisemitizmu“ . Hospodársku situáciu tam zhoršoval prúd utečencov z Haliče a tak aj za vlády Karola VI. (1711-40) pokračovali v českých krajinách snahy úradov o zníženie počtu židovského obyvateľstva. Z tohto dôvodu bol roku 1724 vykonaný prvý podrobný súpis všetkých obyvateľov židovských obcí v českých krajinách.Vládnymi nariadeniami z rokov 1726 a 1727 bolí židia opätovne sústredení v getách. Translokačný reskript z roku 1726 nariaďoval opätovné uzavrenie židov do giet, a familiantský zákon, stanovoval numerus clausus (maximálny počet židovských rodín v krajine, tak že ženiť sa legálne mohli len prvorodení synovia). Ešte horším opatrením boli českí židia postihnutí výnosom Márie Terézie, ktorá ich roku1744  kvôli údajnej spolupráci s protivníkom pri vojne s Pruskom a pruskej okupácii Prahy vypovedala z Čiech a o rok neskôr aj z Moravy a Sliezska.

Povolené ženiť sa iba najstaršiemu synovi v každej rodine malo dlhodobý vplyv na zbrzdenie “ovulačného vývoja” židovského obyvateľstva v Česku. Rodiny, ktoré mali iba dcéry, boli považované za vymreté a druhorodení synovia, ak sa chceli oženiť, sa museli vysťahovať z krajiny. Mnoho mladších židov sa vtedy vysťahovalo do Poľska a na západné Slovensko.

V priebehu 19. storočia došlo vďaka Tolerančnému patentu Jozefa II. z roku 1781 do veľkej miery k zlepšeniu sociálneho a ekonomického postavenia židovského obyvateľstva.

 

Dejiny židov v 19. storočí

Zákonom z roku 1840 umožnila uhorská vláda Židom usídľovať sa v mestách, s výnimkou banských a zrušila ďalšie hospodárske obmedzenia. To umožnilo Židom opustiť Židovské mesto (ghetto) a začleniť sa medzi meštianstvo.V roku 1867 získali maďarskí Židia plné občianske práva. Podľa zákona z roku 1868 dostali Židia ako náboženské spoločenstvo v mnohých ohľadoch väčšie práva, než mali iné nemaďarské národnosti v Uhorsku, čo vyvolalo mnohé negatívne reakcie. Tento vývoj zavŕšil zákon o recepcii a zrovnoprávnení židov XLII/1895, ktorým uhorský parlament v plnom rozsahu zrovnoprávnil Židov s ostatnými obyvateľmi krajiny a dovŕšil tak proces otvorenia geta a zaručoval Židom plnú občiansku a náboženskú slobodu.

Bratislava sa pod vedením rabína Moše Schreibera, známeho aj pod menom Chatam Sofer (1762 – 1839), stala sídlom uhorskej židovskej ortodoxie. V roku 1868, rok po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (Ausgleich) sa uhorské židovstvo rozdelilo na neologickú (reformistickú), ortodoxnú frakciu. Bol to následok nedoriešeného konfliktu, ktorý vznikol na vládou organizovanom celouhorskom židovskom kongrese v Budapešti. Mnohé židovské obce v severnom Uhorsku sa definovali ako ortodoxné, aj keď existovali aj dôležité neologické komunity, napríklad v Bratislave a Košiciach.

 

Židia v Trebišove

Predpokladá sa, že Židia žili v Trebišove už v 14. storočí, ale organizovaná komunita sa vytvorila až krátko pred založením hevra kaddisha (pohrebného spolku) v roku 1829. Vtedy bol vysvätený aj cintorín, bola postavená synagóga, a predpokladá sa, že prvým rabínom komunity bol rabín David l. Silberstein bol náboženským vodcom spoločenstva. Druhým rabínom bol rabín Salomon Teitelbaum. Rabín Marcus Guttman neskôr obsadil toto miesto na 30 rokov a posledným rabínom bol rabín Rosenblutt. Vzhľadom na blízkosť Trebišova k Halíči bol život komunity ovplyvnený spôsobom života haličských Židov.

Obec patrila k ortodoxnému prúdu obcí Uhorska. Medzi aškenázskymi Židmi z Trebišova žila aj skupina sefardských Židov s vlastnou synagógou. V polovici 19. storočia bola postavená mikve. Prvú synagógu zničil požiar začiatkom 20. storočia a na jej mieste postavili novú.

 

 

 

Z iniciatívy predsedu obce Meira Markoviča bola v Trebišove v roku 1912 založená škola talmudskej Tóry. Obec otvorila aj základnú školu s tromi učiteľmi a knižnicu.

 

 

 

 

Čím žilli trebišovskí Židia?

Väčšina trebišovských Židov boli obchodníci a remeselníci. V Trebišove bol aj jeden židovský lekár a jeden právnik. Tu je zoznam žiidovských živností v Trebišove:

majiteľ, resp. názov podniku (živnosti)	predmet podnikania
Abrahám Hochhauser	obchod s vajcami
Alexius Feigenbaum, maj. Jozef Klein	obchod s papierom a kancelárskymi potrebami
Anna Fränkelová	obchod s miešaným tovarom
Armin Markovič	obchod s drevom a stavebným materiálom
Arnošt Neumann	veľkoobchod s vínom
Áron Breuer	obchod s miešaným tovarom
Baruch Rubín	hodinár
Berger Ľudovít	krajčírstvo
Bernard Nebenzahl	veľkoobchod s pivom a vínom
Blanka Kahanová	povozníctvo
Breuer Šoma	predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Bruch Rudolf	hodinár a zlatník
Debuša (Dora) Guttmannová	obchod s miešaným tovarom, predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach a kramárstvo
Estera Lebovičová	obchod s miešaným tovarom
Fany Danzingerová	obchod s cukríkmi, čokoládou, ovocím, pečivami, chlebom, salámou, údeninami,studenými rybami a so syrom
Feige Spirová	obchod s miešaným tvarom
Feivel Kahan	obchod s miešaným tovarom, predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach a veľkoobchod so soľou
Feivel Kahan	predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Friedmann Jozef	obchod so strižným, krátkym a módnym tovarom
Friedmann Jozef	pánske krajčírstvo
Friedmannová Regina r. Guttmanová	obchod s hotovými šatmi a strižným tovarom
Gárdoš Gejza	predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Gelb Ľudovít	hodinár
Gelb Nathan	pekárstvo a obchod s krátkym tovarom
Goldberger Šimon	predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Goldfinger Samuel	čiapkárstvo a klobučníctvo
Goldfischer Šalamún	predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Goldstein Móric	pánske krajčírstvo
Grünfeld Gejza	predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Grünfeld Leopold	obchod so šíjacími strojmi
Grünfeld Ľudovít	obchod s handrami a železom
Grünfeldová Malvína	módistka, klobučníčka
Grünfeldová Pepi	obchod s handrami, starým železom atď.
Grünfeldová Serena rod. Czvibeková	obchod s módnym, strižným a konfekčným tovarom
Guttmanová Debuša	predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Haas Izrael	obchod s krátkym, strižným a módnym tovarom
Henrich Grün	mäsiarstvo
Herschfeld Maxmilián	obchod s hotovými šatami, klobúkmi a čiapkami
Izidor Mandel	obchod s vajciami
Jakub Guttmann	obchod s miešaným tovarom a predaj pálených liehových nápojov v zatvorených flašiach
Jakub Lorber	obchod so stavebným materiálom
Jakub Lorber	obchod so stavebným drevom
Jankel Einhorn	obchod s miešaným tovarom
Jolana Rosenbaumová	obchod s údeným mäsom,údeninami, ovocím,mliekom a mliečnymi výrobkami
Jozef Mandel	obchod s krmivami, hospodárskymi plodinami a strukovinami
Kahan Samuel	obchod s bicyklami
Katzová Priška	módistka
Lefkovič Eugen Jakub	obchod s pálenými liehovými nápojmi v zatvorených fľašiach
Leopold Kohn	obchod s miešaným tovarom a cukráreň
Letkovič Jozef	kramárstvo
Ľud. Grün	nepravidelná doprava osôb
Majer Sojcher	obchod s kuchynským riadom
Michal Weisberg	obchod s drevom
Mór Burger	obchod s miešaným tovarom
Móric Rosenwasser	obchod s miešaným tovarom a predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Nathan Gelb	obchod s miešaným tovarom
Nebenzáhlová Malvína	obchod s textilným, krátkym a pleteným tovarom, obuvou, konfekciou a ručnou prácou
Nebezahl Naftal	obchod s petrolejom
Rosenbaumová Terézia	predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Rosenblat Mojžiš	stolárstvo
Rosenwasser Móric	predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Roth Emanuel	obchod s miešaným tovarom, sklo, porcelán, kuchynský riad
Rottenberg Jozef	vedľajší závod stavebného podnikateľstva
Šalamon Welber	obuvníctvo
Šalamún Goldfischer	obchod s miešaným tovarom a predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Samuel Kahan	rádioobchod
Samuel Weisberger	predaj cukroviniek, čokolády, ovocia, bieleho pečiva, chleba, limonády, salámy a hotových údenín
Šarlota Friedmannová	obchod s palivovým drevom
Schaff Tobiáš	pokrývačstvo škridlicou a bridlicou
Schaff Tobiáš	kľampiar
Schreierová Fáni	módistka
Schwarcz Mór Viliam	pánske krajčírstvo
Schwarz Šalamún	predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Šimkovič Henrik	mäsiarstvo
Šimon Goldberger	obchod s miešaným tovarom a predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Šoma Breuer	obchod s miešaným tovarom a predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Steinberg Imrich	pánske krajčírstvo
Treitelová Hana	obchod s módnym a krátkym tovarom a pretlač ručných prác
Ungár Béni	obchod s módnym tovarom a obuvou
Ungárová Hani rod. Starcková	obchod so strižným tovarom a obuvou
Vd. Rosenbaumová Terézia	obchod s miešaným tovarom
Vd. Rosenbaumová Terézia a syn	obchod s módnym tovarom
Viliam Rosenblüth	kľampiar
Viliam Schön	mäsiarstvo
Vojtech Grossmann	povozníctvo
Weisen Alexander	obchod so strižným a módnym tovarom
Weisen Herman Mózeš	obchod s módnym a strižným tovarom
Zigmund Klein	obchod s miešaným tovarom
Zigmund Šalamún Šimkovič	mäsiarstvo
Zikmund Alexander	obchod s módnym tovarom, kožou a obuvou
Zikmund Heller	obchod s miešaným tovarom

 

 

 

 

 

Najvýznamnejšie židovské podniky v Trebišove

Berkovič Bernát a spol.	mlynárstvo
Burger Hugo	obchod so železom
Ižo Viliam	obchod s miešaným tovarom
Jozef Diener a Grossmann	mlynárstvo
Lefkovič Eugen	obchod so železom, porcelánom, kožou, sklom a miešaným tovarom
Reich Július	obchod s kožou
Treitel Kathan	výroba sódovky
Weisntein Jozef	obchod so strižným tovarom a obuvou
Weistein Leopold	veľkoobchod s pivom, výroba rumu a likérov

Trebišovskí Židia v medzivojnovom období

Niektorí Židia z komunity však potrebovali aj pomoc. Komunita sa o nich starala. V Spoločnosti krstných otcov (Komaegyesulet), ktorá podporovala rodiny v núdzi, bolo množstvo členov. V roku 1922 bolo v Trebišove evidovaných asi 800 Židov, vrátane Židov z malých susedných obcí. Prezidentom bol vtedy Antal Danziger a tajomníkom D. Breuer. V 30. rokoch bol prezidentom M. Burger.

V roku 1867 získali maďarskí Židia plné občianske práva. Československá republika uznala Židov za národnostnú menšinu s príslušnými právami a zapájali sa do spoločenského a politického života krajiny. Židovská mládež bola organizovaná v miestnych pobočkách Hašomer Hazair a Betar. V roku 1930 žilo v Trebišove 559 Židov. V roku 1937 sa volieb do 20. sionistického kongresu zúčastnilo 16 trebišovských Židov.

 

 

Židia v Trebišove mali teda synagógu, rabína, šoicheta (kóšer mäsiara), učiteľa a cheder (školu). Celá komunita bola ortodoxná.

 

 

Obdobie holokaustu

Po Mníchovskej dohode (september 1938), asi rok pred vypuknutím druhej svetovej vojny, bola Československá republika rozčlenená. Slovensko vyhlásilo svoju autonómiu a 14. marca 1939 sa stalo samostatným štátom, satelitom nacistického Nemecka. Fašistický režim Slovenska postupne zbavoval Židov občianskych práv a majetku.

Arizácii ani likvidácii (sú to rozdielne pojmy aj v zmysle procesného významu) majetku židovských obyvateľov Trebišova sa v tomto príspevku nebudem venovať – nakoľko je to nesmierne citlivá téma a môže vzbudiť vášne. Všetky informácie sú ale verejne dostupné na tejto stránke Ústavu pamäti národa. Arizovaných bolo v Trebišove 9 židovských podnikov. Takmer všetky ostatné boli inak likvidované.

 

Koncom roku 1940 bolo v Trebišove 648 Židov. V súpise Židov z roku 1942 ich bolo v Trebišove registrovaných 619. Koncom marca 1942 sa začali deportácie slovenských Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov v Poľsku, kde ich Nemci vraždili. Trebišovskí Židia boli zrejme medzi transportom 1 040 Židov, ktorý prvý májový týždeň 1942 odišiel z Trebišova smerom na Lublin. Ženy vyviedli z vlaku zrejme v tábore Lubartov a práceschopných mužov poslali do Majdaneku.

V októbri 1942 boli deportácie dočasne zastavené. V Trebišove zostali len Židia, ktorých práca mala pre úrady životne dôležitý význam, Židia, ktorí boli zosobášení s Nežidmi a niektorí, ktorým sa podarilo nájsť úkryt. Niektorí členovia komunity ušli do Maďarska a vyhli sa smrti (napr. Malvina Grünfeld – pozrite si jej výpoveď o živote v Trebišove).

 

Koniec židovskej komunity v Trebišove

Pozostalí z komunity, ktorí sa po vojne vrátili do Trebišova, mesto koncom 40. rokov minulého storočia opustili. Niektorí z nich odišli do Izraela, iní emigrovali do USA. Synagóga sa zmenila na sklad, až bola v 70. rokoch 20. storočia definitívne zničená a na mieste židovského cintorína boli postavené obytné domy.

 

 

 

 

 

 

 

Zdroje:

• Dostupné na internete: <https://dbs.anumuseum.org.il/skn/en/c6/e150301/Place/Trebisov> [cit.:29.12.2021]
• Dostupné na internete: <https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDidia_na_Slovensku> [cit.:29.12.2021]
• Untedes States Holocaust Memorial Museum
• Ústav pamäti národa