Stručné dejiny Židov v Trebišove

Dejiny Židov sú nesmierne bohaté a azda aj najpodrobnejšie zaznamenané. Židia sú semitský národ, pochádzajúci z oblasti Blízkeho východu. Tvoria samostatnú náboženskú skupinu a zo svojej pravlasti rozšírili do celého sveta. Prví židia na územie dnešného Slovenska prišli srímskymi légiami v 1. storočí. Prvé správy o židovských obchodníkoch sú z 10. storočia. Striktné dodržiavanie náboženských predpisov judaizmu spôsobilo pretrvávanie etnických, náboženských a kultúrnych odlišností a izoláciu židov. Židia na Slovensku patria k aškenázskej populácii a ich predkovia pochádzajú zo strednej a východnej Európy. Táto populácia si zachovala svoju kultúrnu osobitosť a špecifické náboženské zvykové právo, tzv. minhag, až do Holokaustu. Ich jazykom bol hlavne jidiš. Pokiaľ v roku 1930 bol počet obyvateľov na území Slovenska, ktorí sa hlásili k Židovskej náboženskej obci 136 737 klesol podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 na 1 999.

 

Stručné dejiny Židov na našom území

Dejiny Židov na našom území nie sú systematicky spracované, ale vieme nasledovné. Počas tridsaťročnej vojny sa židia postavili na stranu Habsburgovcov, ktorým požičiavali obrovské sumy na vedenie vojny, za čo im poskytli relatívne bezpečie a zrušenie niektorých obmedzení (väčšie slobody v oblasti remesiel a voľnosť usídľovať sa v celej krajine). Po skončení vojny 1648 už židovské pôžičky neboli toľko potrebné, navyše získané privilégia boli tŕňom v oku až natoľko, že v Česku je toto obdobie označované za „úradného antisemitizmu“ . Hospodársku situáciu tam zhoršoval prúd utečencov z Haliče a tak aj za vlády Karola VI. (1711-40) pokračovali v českých krajinách snahy úradov o zníženie počtu židovského obyvateľstva. Z tohto dôvodu bol roku 1724 vykonaný prvý podrobný súpis všetkých obyvateľov židovských obcí v českých krajinách.Vládnymi nariadeniami z rokov 1726 a 1727 bolí židia opätovne sústredení v getách. Translokačný reskript z roku 1726 nariaďoval opätovné uzavrenie židov do giet, a familiantský zákon, stanovoval numerus clausus (maximálny počet židovských rodín v krajine, tak že ženiť sa legálne mohli len prvorodení synovia). Ešte horším opatrením boli českí židia postihnutí výnosom Márie Terézie, ktorá ich roku1744  kvôli údajnej spolupráci s protivníkom pri vojne s Pruskom a pruskej okupácii Prahy vypovedala z Čiech a o rok neskôr aj z Moravy a Sliezska.

Povolené ženiť sa iba najstaršiemu synovi v každej rodine malo dlhodobý vplyv na zbrzdenie “ovulačného vývoja” židovského obyvateľstva v Česku. Rodiny, ktoré mali iba dcéry, boli považované za vymreté a druhorodení synovia, ak sa chceli oženiť, sa museli vysťahovať z krajiny. Mnoho mladších židov sa vtedy vysťahovalo do Poľska a na západné Slovensko.

V priebehu 19. storočia došlo vďaka Tolerančnému patentu Jozefa II. z roku 1781 do veľkej miery k zlepšeniu sociálneho a ekonomického postavenia židovského obyvateľstva.

 

Dejiny židov v 19. storočí

Zákonom z roku 1840 umožnila uhorská vláda Židom usídľovať sa v mestách, s výnimkou banských a zrušila ďalšie hospodárske obmedzenia. To umožnilo Židom opustiť Židovské mesto (ghetto) a začleniť sa medzi meštianstvo.V roku 1867 získali maďarskí Židia plné občianske práva. Podľa zákona z roku 1868 dostali Židia ako náboženské spoločenstvo v mnohých ohľadoch väčšie práva, než mali iné nemaďarské národnosti v Uhorsku, čo vyvolalo mnohé negatívne reakcie. Tento vývoj zavŕšil zákon o recepcii a zrovnoprávnení židov XLII/1895, ktorým uhorský parlament v plnom rozsahu zrovnoprávnil Židov s ostatnými obyvateľmi krajiny a dovŕšil tak proces otvorenia geta a zaručoval Židom plnú občiansku a náboženskú slobodu.

Bratislava sa pod vedením rabína Moše Schreibera, známeho aj pod menom Chatam Sofer (1762 – 1839), stala sídlom uhorskej židovskej ortodoxie. V roku 1868, rok po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (Ausgleich) sa uhorské židovstvo rozdelilo na neologickú (reformistickú), ortodoxnú frakciu. Bol to následok nedoriešeného konfliktu, ktorý vznikol na vládou organizovanom celouhorskom židovskom kongrese v Budapešti. Mnohé židovské obce v severnom Uhorsku sa definovali ako ortodoxné, aj keď existovali aj dôležité neologické komunity, napríklad v Bratislave a Košiciach.

 

Židia v Trebišove

Predpokladá sa, že Židia žili v Trebišove už v 14. storočí, ale organizovaná komunita sa vytvorila až krátko pred založením hevra kaddisha (pohrebného spolku) v roku 1829. Vtedy bol vysvätený aj cintorín, bola postavená synagóga, a predpokladá sa, že prvým rabínom komunity bol rabín David l. Silberstein bol náboženským vodcom spoločenstva. Druhým rabínom bol rabín Salomon Teitelbaum. Rabín Marcus Guttman neskôr obsadil toto miesto na 30 rokov a posledným rabínom bol rabín Rosenblutt. Vzhľadom na blízkosť Trebišova k Halíči bol život komunity ovplyvnený spôsobom života haličských Židov.

Obec patrila k ortodoxnému prúdu obcí Uhorska. Medzi aškenázskymi Židmi z Trebišova žila aj skupina sefardských Židov s vlastnou synagógou. V polovici 19. storočia bola postavená mikve. Prvú synagógu zničil požiar začiatkom 20. storočia a na jej mieste postavili novú.

Foto: Synagóga v Trebišove
Foto: Synagóga v Trebišove

 

 

 

Z iniciatívy predsedu obce Meira Markoviča bola v Trebišove v roku 1912 založená škola talmudskej Tóry. Obec otvorila aj základnú školu s tromi učiteľmi a knižnicu.

Foto: Židovskí chlapci v Trebišove (Bnei Akiva)

 

 

 

 

Čím žilli trebišovskí Židia?

Väčšina trebišovských Židov boli obchodníci a remeselníci. V Trebišove bol aj jeden židovský lekár a jeden právnik. Tu je zoznam žiidovských živností v Trebišove:

majiteľ, resp. názov podniku (živnosti)  predmet podnikania
Abrahám Hochhauser obchod s vajcami
Alexius Feigenbaum, maj. Jozef Klein obchod s papierom a kancelárskymi potrebami
Anna Fränkelová obchod s miešaným tovarom
Armin Markovič obchod s drevom a stavebným materiálom
Arnošt Neumann veľkoobchod s vínom
Áron Breuer obchod s miešaným tovarom
Baruch Rubín hodinár
Berger Ľudovít krajčírstvo
Bernard Nebenzahl veľkoobchod s pivom a vínom
Blanka Kahanová povozníctvo
Breuer Šoma predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Bruch Rudolf hodinár a zlatník
Debuša (Dora) Guttmannová obchod s miešaným tovarom, predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach a kramárstvo
Estera Lebovičová obchod s miešaným tovarom
Fany Danzingerová obchod s cukríkmi, čokoládou, ovocím, pečivami, chlebom, salámou, údeninami,studenými rybami a so syrom
Feige Spirová obchod s miešaným tvarom
Feivel Kahan obchod s miešaným tovarom, predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach a veľkoobchod so soľou
Feivel Kahan predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Friedmann Jozef obchod so strižným, krátkym a módnym tovarom
Friedmann Jozef pánske krajčírstvo
Friedmannová Regina r. Guttmanová obchod s hotovými šatmi a strižným tovarom
Gárdoš Gejza predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Gelb Ľudovít hodinár
Gelb Nathan pekárstvo a obchod s krátkym tovarom
Goldberger Šimon predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Goldfinger Samuel čiapkárstvo a klobučníctvo
Goldfischer Šalamún predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Goldstein Móric pánske krajčírstvo
Grünfeld Gejza predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Grünfeld Leopold obchod so šíjacími strojmi
Grünfeld Ľudovít obchod s handrami a železom
Grünfeldová Malvína módistka, klobučníčka
Grünfeldová Pepi obchod s handrami, starým železom atď.
Grünfeldová Serena rod. Czvibeková obchod s módnym, strižným a konfekčným tovarom
Guttmanová Debuša predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Haas Izrael obchod s krátkym, strižným a módnym tovarom
Henrich Grün mäsiarstvo
Herschfeld Maxmilián obchod s hotovými šatami, klobúkmi a čiapkami
Izidor Mandel obchod s vajciami
Jakub Guttmann obchod s miešaným tovarom a predaj pálených liehových nápojov v zatvorených flašiach
Jakub Lorber obchod so stavebným materiálom
Jakub Lorber obchod so stavebným drevom
Jankel Einhorn obchod s miešaným tovarom
Jolana Rosenbaumová obchod s údeným mäsom,údeninami, ovocím,mliekom a mliečnymi výrobkami
Jozef Mandel obchod s krmivami, hospodárskymi plodinami a strukovinami
Kahan Samuel obchod s bicyklami
Katzová Priška módistka
Lefkovič Eugen Jakub obchod s pálenými liehovými nápojmi v zatvorených fľašiach
Leopold Kohn obchod s miešaným tovarom a cukráreň
Letkovič Jozef kramárstvo
Ľud. Grün nepravidelná doprava osôb
Majer Sojcher obchod s kuchynským riadom
Michal Weisberg obchod s drevom
Mór Burger obchod s miešaným tovarom
Móric Rosenwasser obchod s miešaným tovarom a predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Nathan Gelb obchod s miešaným tovarom
Nebenzáhlová Malvína obchod s textilným, krátkym a pleteným tovarom, obuvou, konfekciou a ručnou prácou
Nebezahl Naftal obchod s petrolejom
Rosenbaumová Terézia predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Rosenblat Mojžiš stolárstvo
Rosenwasser Móric predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Roth Emanuel obchod s miešaným tovarom, sklo, porcelán, kuchynský riad
Rottenberg Jozef vedľajší závod stavebného podnikateľstva
Šalamon Welber obuvníctvo
Šalamún Goldfischer obchod s miešaným tovarom a predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Samuel Kahan rádioobchod
Samuel Weisberger predaj cukroviniek, čokolády, ovocia, bieleho pečiva, chleba, limonády, salámy a hotových údenín
Šarlota Friedmannová obchod s palivovým drevom
Schaff Tobiáš pokrývačstvo škridlicou a bridlicou
Schaff Tobiáš kľampiar
Schreierová Fáni módistka
Schwarcz Mór Viliam pánske krajčírstvo
Schwarz Šalamún predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Šimkovič Henrik mäsiarstvo
Šimon Goldberger obchod s miešaným tovarom a predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Šoma Breuer obchod s miešaným tovarom a predaj pálených liehových nápojov v zatvorených fľašiach
Steinberg Imrich pánske krajčírstvo
Treitelová Hana obchod s módnym a krátkym tovarom a pretlač ručných prác
Ungár Béni obchod s módnym tovarom a obuvou
Ungárová Hani rod. Starcková obchod so strižným tovarom a obuvou
Vd. Rosenbaumová Terézia obchod s miešaným tovarom
Vd. Rosenbaumová Terézia a syn obchod s módnym tovarom
Viliam Rosenblüth kľampiar
Viliam Schön mäsiarstvo
Vojtech Grossmann povozníctvo
Weisen Alexander obchod so strižným a módnym tovarom
Weisen Herman Mózeš obchod s módnym a strižným tovarom
Zigmund Klein obchod s miešaným tovarom
Zigmund Šalamún Šimkovič mäsiarstvo
Zikmund Alexander obchod s módnym tovarom, kožou a obuvou
Zikmund Heller obchod s miešaným tovarom
Foto: Sestry z rodiny Wald v Trebišove v ich dome (krajčírska miestnosť)

 

 

 

 

 

Najvýznamnejšie židovské podniky v Trebišove

Berkovič Bernát a spol. mlynárstvo
Burger Hugo obchod so železom
Ižo Viliam obchod s miešaným tovarom
Jozef Diener a Grossmann mlynárstvo
Lefkovič Eugen obchod so železom, porcelánom, kožou, sklom a miešaným tovarom
Reich Július obchod s kožou
Treitel Kathan výroba sódovky
Weisntein Jozef obchod so strižným tovarom a obuvou
Weistein Leopold veľkoobchod s pivom, výroba rumu a likérov
Foto: Trebišov 1930, deti židovskej rodiny Weinstein

Trebišovskí Židia v medzivojnovom období

Niektorí Židia z komunity však potrebovali aj pomoc. Komunita sa o nich starala. V Spoločnosti krstných otcov (Komaegyesulet), ktorá podporovala rodiny v núdzi, bolo množstvo členov. V roku 1922 bolo v Trebišove evidovaných asi 800 Židov, vrátane Židov z malých susedných obcí. Prezidentom bol vtedy Antal Danziger a tajomníkom D. Breuer. V 30. rokoch bol prezidentom M. Burger.

V roku 1867 získali maďarskí Židia plné občianske práva. Československá republika uznala Židov za národnostnú menšinu s príslušnými právami a zapájali sa do spoločenského a politického života krajiny. Židovská mládež bola organizovaná v miestnych pobočkách Hašomer Hazair a Betar. V roku 1930 žilo v Trebišove 559 Židov. V roku 1937 sa volieb do 20. sionistického kongresu zúčastnilo 16 trebišovských Židov.

Foto: Členovia trebišovského židovského mládežníckeho spolku Beitar v roku 1934 po predstavení hry “Včera”. Duci Dvora Wald je štvrtá sprava v hornom rade. Jej sestra Adina Wald je siedma sprava.

 

 

Židia v Trebišove mali teda synagógu, rabína, šoicheta (kóšer mäsiara), učiteľa a cheder (školu). Celá komunita bola ortodoxná.

Foto: 8.február 1934 Bela Weinstein pomáha svojmu synovi stáť . Bela Weinstein (nar. 1906) bol chazzan (kantor) a šochet (kóšer mäsiar). On a celá jeho rodina zahynuli počas holokaustu.
Foto: Na obrázku – všetci členovia rodiny Waldovcov pred odchodom syna Jehudu (Jenö) do Izraela. Jehuda stojí za otcom, po jeho pravici je sestra Zehava (Gizi), úplne vpravo brat Dov (Bero Brand). Po Jehudovej ľavej strane je Etel, blízko jej brata Zwi (Herman Hersho), blízko neho sestra Dvora (Dutzi), úplne vľavo sestra Adina (Odel Idosh). Sediaci: rodičia: matka-Sara Mindel (Surulto), otec-Menachem Mendel (Emanuel)
Foto: Židovskí chlpaci v slovenskej armáde (6.pracovný prápor)Erno Bartoš spomína na to, že v Trebišove im viackrát bolo umožnené v nastúpenom útvare pochodovať v sobotu do tamojšej synagógy, bolo im povolené namiesto kasárenského stravovania poberať tzv. relutum na kóšerné stravovanie v židovskej ľudovej kuchyni. Ladislav Grossmann – o.i. autor scenára oskarového filmu Obchod na korze – v súvislosti s možnosťou nábožensky sa vyžiť, cituje výkonného ich roty: „Nech sa modlí, kto chce, hoci aj s remienkami a krychličkami na čele, ale hajzle musia byť čisté.“

 

 

Obdobie holokaustu

Po Mníchovskej dohode (september 1938), asi rok pred vypuknutím druhej svetovej vojny, bola Československá republika rozčlenená. Slovensko vyhlásilo svoju autonómiu a 14. marca 1939 sa stalo samostatným štátom, satelitom nacistického Nemecka. Fašistický režim Slovenska postupne zbavoval Židov občianskych práv a majetku.

Arizácii ani likvidácii (sú to rozdielne pojmy aj v zmysle procesného významu) majetku židovských obyvateľov Trebišova sa v tomto príspevku nebudem venovať – nakoľko je to nesmierne citlivá téma a môže vzbudiť vášne. Všetky informácie sú ale verejne dostupné na tejto stránke Ústavu pamäti národa. Arizovaných bolo v Trebišove 9 židovských podnikov. Takmer všetky ostatné boli inak likvidované.

Foto: Židia zametajú hlavnú ulicu (vtedy: Hlinkova ulica) pred hostincom Marcinaško

 

Koncom roku 1940 bolo v Trebišove 648 Židov. V súpise Židov z roku 1942 ich bolo v Trebišove registrovaných 619. Koncom marca 1942 sa začali deportácie slovenských Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov v Poľsku, kde ich Nemci vraždili. Trebišovskí Židia boli zrejme medzi transportom 1 040 Židov, ktorý prvý májový týždeň 1942 odišiel z Trebišova smerom na Lublin. Ženy vyviedli z vlaku zrejme v tábore Lubartov a práceschopných mužov poslali do Majdaneku.

V októbri 1942 boli deportácie dočasne zastavené. V Trebišove zostali len Židia, ktorých práca mala pre úrady životne dôležitý význam, Židia, ktorí boli zosobášení s Nežidmi a niektorí, ktorým sa podarilo nájsť úkryt. Niektorí členovia komunity ušli do Maďarska a vyhli sa smrti (napr. Malvina Grünfeld – pozrite si jej výpoveď o živote v Trebišove).

Foto: Malvina Grünfeld (fotoateliér Pallerova Trebišov)

 

Koniec židovskej komunity v Trebišove

Pozostalí z komunity, ktorí sa po vojne vrátili do Trebišova, mesto koncom 40. rokov minulého storočia opustili. Niektorí z nich odišli do Izraela, iní emigrovali do USA. Synagóga sa zmenila na sklad, až bola v 70. rokoch 20. storočia definitívne zničená a na mieste židovského cintorína boli postavené obytné domy.

Foto: Lekáreň v Trebišove 1946. Vpravo Izák Friedmann (farmaceut) Engel (pediater) Adina Wald

 

Foto: Zničený interiér trebišovskej synagógy
Foto: Zničený interiér trebišovskej synagógy
Foto: Zdevastovaný objekt trebišovskej synagógy

 

 

Foto: Trebišovská synagóga pred zbúraním

 

 

 

Židovský cintorín v Trebišove

 

Zdroje:

  • Dostupné na internete: <https://dbs.anumuseum.org.il/skn/en/c6/e150301/Place/Trebisov> [cit.:29.12.2021]
  • Dostupné na internete: <https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDidia_na_Slovensku> [cit.:29.12.2021]
  • Untedes States Holocaust Memorial Museum
  • Ústav pamäti národa

 

 

Prosím zdieľajte:
newest oldest most voted
Notify of
Juraj Turcan

Dakujem za zverejnenie Vaseho blogu. Priblizil ste mne a dalsim generaciam mojej sukromnej rodiny, obraz zivota predkov mojej rodiny ktoru sme uz po vojne nepoznali a jedinci co ju prezili neradi hovorili o minulosti. Spomenute mena rodinnych prislusnikov vyvolali u mna mnoho emocii. ( Meir Markovic, Terezia Rosenbaum, Bernat Berkovic a spomienka na existenciu dalsi ktorych mena tu nie su – Eugen Rosenbaum, Frantisek Rudali, Dr, Gyarfas a dalsi,)