Neveľké mestečko Trebišov nikde neprekvitalo bohatsvom materiálnym. Bohaté však bolo, je a hádam aj naďalej bude – na dejiny, kultúru a pamiatky, angažovanosť v športe…, ale predovšetkým na ľudí. Množstvo osobnosti, ktoré svetu dalo mesto Trebišov malo možno väčšinou len lokálny či regionálny vplyv a poznateľnosť, avšak veľkosť ich ducha znamenala výrazné povznesenie a priniesla rozvoj domácich pomerov. Medzi takéto osobnosti určite patrí rodina Eugen Belický, resp. rodina Belických.
Malý Jenö (Eugen) Belický s rodičmi na cyklovychádzke
Jenö Beliczky
Jenö (maď. výraz pre meno Eugen, pozn. MĎ) sa narodil v roku 1907 v Trebišove do remeselníckej rodiny obuvníka Jána Belického. Ján Belický s manželkou prišli do Trebišova v roku 1905. Otec Ján mal v Trebišove najväčšiu obuvnícku dielňu, v ktorej zamestnával niekoľkých tovarišov. Ján Belický bol zároveň i pokladníkom trebišovského futbalového klubu, ktorý vznikol v roku 1912 (ale o tom v samostatnom príspevku)
Obuvnícke remeslo rodiny Belických v Trebišove bolo chýrne v širokom okolí
Už v rannom veku sa zapájal do diania v meste, predovšetkým do rôznych športových aktivít. V trebišovskom rybníku pri mauzóleou rodiny Andrássy sa pokúšal o krasokorčiľovanie. V rokoch dospievania sa z neho stal “kino-operátor”. V kine u Gardoša premietal filmy (v tom čase ešte neozvučené, niekedy doprevádzané živou hudbou). Remeslu sa vyučil u v dielni u Wgnerovcov, ktorí vlsatnili prvý automobil v meste.
Zámočnícka a opravárenská prevádzka Jozefa Wagnera v Trebišove
Eugen Belický vlastnil v poradí druhé auto (spomedzi súkromných osôb) v meste. Jeho auto bolo značky Renault. V medzivojnovom období sa živil ako taxikár. Mal prvú taxislužbu
E. Belický
Po vojne pracoval ako obecný gazda – hospodár. Istý čas viedol aj hasičský zbor za “Klinkovou karčmou”.
E. Belický (horný rad – nad pánom v uniforme) Zamestnanci Okresného úradu Trebišov v roku 1936.
Keďže sa E. Belický bol veľmi zručným remeselníkom a automechanikom. Dokázal previesť aj zložité opravy motorov. Po vzniku nemocnice (starej) sa stáva hlavným garážmajstrom.
Už ako šestnásťročný je oporou dorasteneckého futbalu po boku známych legiend trebišovského futbalu: bratov Wagnerovcov, STrakovcov, Suchožu, Breuerovcov, Dnacingera, Hospodára, Ďurišinovcov, Molnára a ďalších. Vzľadom k skutočnosti, že športu sa mohla venovať len mládež remeselníkov a obchodníkov, pretože roľnícka mládež bola sezónne zaťažená robotou na poliach – dokazuje to, že na začiatku 20. stor. disponuje Trebišov slušnou remeselnícko.obchodníckou základňou.
Po futbalovom zápase 31.7.1932 medzi Sátoraljaújhelyi a Trebišovom (1:2)
Budem vďačný každému, kto bude vedieť doplniť, či opraviť údaje v tomto príspevku…
Zdroje:
- BIRO, Jozef Viliam: Sto rokov futbalu v Trebišove. Final, 2010.
- GRAJCAROVÁ, Gréta: Zaujímavosti z minulosti Trebišova I, II, III.
- súkromný fotoarchív autora
Comments are closed