Prešov jednoznačne potrebuje revitalizovať vnútrobloky bytových domov
Každý verejný priestor mestskej aglomerácie má svoje špecifiká a možno aj nedostatky. Pozostatkom predošlého socialistického režimu sú, okrem iného, sídliská, ktoré mali zabezpečiť štandard bývania pre každého, kto si o bývanie zažiada. Systém socialistickej výstavby síce enormne zvýšil počet bytových jednotiek, a teda kapacít na bývanie, čo je dodnes vnímané ako obrovské pozitívum režimu, avšak, do značnej miery, zanedbával riešenia úpravy okolia, predovšetkým zelene a výstavby oddychových zón. Ešte horšie sa k tejto problematike pristupovalo v ponovembrovom období a mám pocit, že sa táto oblasť akosi zanedbala a jej dôsledky pociťujeme práve v tomto období, ktoré si naliehavo pýta uspokojivé riešenie.
Dnes, v období, kedy obyvatelia sídlisk pristupujú, resp. z veľkej časti už podstúpili rekonštrukciu interiéru bytu a zatepleniu a úprave fasády bytového domu, jeho rozvodov a inštalácie, ale i jeho vnútorných spoločných priestorov, často svoju pozornosť obracajú na okolie svojho bývania. Nečudo, veď každý chce bývať v peknom, príjemnom, komfortnom prostredí. Je tu však jeden problém. Kým obyvateľ v otázkach bytového domu je do rozhodovania zainteresovaný priamo, bezprostredne ako vlastník, spoluvlastník, či nájomca, pri verejnom priestranstve je to na prvý pohľad o trochu komplikovanejšie, pretože vlastníkom a správcom verejného priestranstva je vo väčšine prípadov samospráva, ktorá o jeho charaktere rozhoduje a to prostredníctvom mechanizmu zastupiteľskej demokracie, resp. ešte horšie, a to prostredníctvom byrokratického aparátu úradu. Problémov je hneď niekoľko: peniaze, prehnaná byrokratickosť systému a zdĺhavosť procesu, reakcie jednotlivcov i skupín, ktoré si prostredníctvom vlastných spôsobov presadzujú svoje predstavy o vzhľade prostredia…
Zhrnuté: najťažším problémom je hľadanie zhody medzi verejným záujmom, záujmom jednotlivcov a skupín a medzi koncpeciou rozvoja územia (ak existuje), resp. územným plánom, navyše limitovaná finančnými zdrojmi a zákonnými postupmi. Preto dnes verejné priestranstvá vnútroblokov vyzerajú zväčša nie príliš vábne. Snaha riešiť to tu ale je. Donkonca aj v Prešove je pripravených na realizáciou niekoľko projektov, ktoré budú v dohľadnej dobe realizované z verejných zdrojov (vnútroblok SDH 2-4, T. Ševčenka – Zápotockého 14-18, Ul. 17. novembra medzi Kúpeľnou a Požiarnickou a možno aj ďalšie)
Avšak prípadov, kedy revitalizáciu verejného priestranstva vie a chce realizovať súkromný investor bezodplatne, resp. za symbolické 1,-€ je ako šafránu. Ale predsa sú! Aj v Prešove!
Revitalizácia vnútrobloku Štefánikova – Okružná
Na Kúpeľnej ulici pred rokmi vyrástli, de facto v priestore vnútrobloku, dve administratívne budovy. Jednu z nich obsadila nemenovaná renomovaná slovenská banka, ktorá si do nej priniesla z Bratislavy srdce svojho systému – spracovateľské centrum a zamestnáva tu 450 ľudí. Viete si teda predstaviť aké návštevy prichádzajú do tohto prostredia a aký pohľad sa im naskytá pri pohľade z okien, ktorých je na budove požehnane. Nie však návštevy sú dôležité a predpokladám, že si to uvedomil aj investor, ktorý zrejme chce (môj odhad) obyvateľom okolitých blokov kompenzovať nielen zníženie kvality bývania počas mesiacov výstavby, ale zrejme aj nastaviť štandard vzťahov s mestom v otázke výstavby v zmysle: nezaoberám sa len tým čo je moje, ale koncepčne ma zaujíma aj širšie priestorové riešenie verejného priestranstva v súvislosti s mojou stavbou a som ochotný sa na nej spolupodieľať – aspoň taký mám z toho osobný pocit.
Tak či onak zhotoviteľ stavby zrejme nechce nechať okolie v stave ako pred začiatkom stavby a evidentne chce prispieť k zatraktívneniu prostredia, jeho skrášlením a sfunkčnením. A to všetko donkonca presne podľa konceptu – projektovej dokumentácie, ktorú sám financoval, podľa podmienok, ktoré mu určilo mesto prostredníctvom odboru hlavného architekta. Projekt bol spracovaný v októbri 2015. Investor by teda chcel začať stavať, ale! …územné rozhodnutie, stavebné konanie, ale predovšetkým vzťah k pozemku… to všetko zatiaľ investorovi chýba. Za normálnych okolností by si to mal vybaviť sám, veď predsa on chce niečo stavať! Iste uznáte, že tu je situácia iná.. Investor sa ponúkol, že naprojektuje, postaví a mestu bezodplatne (resp. max 
za 1,- €) odovzdá zrevitalizovaný priestor (ešte raz podotýkam, že naprojektovaný podľa zámeru mesta s územím) do majetku mesta v hodnote 120.000,-€ s DPH, preto by tu garde malo byť opačné a eminentný záujem by malo prejavovať mesto, aby si to prípadne investor ešte nerozmyslel. Mesto totiž od februára, resp. marca 2016 – teda viac ako pol roka – hľadá právnu formu a spôsob ako zabezpečiť investorovi vzťah k pozemku a naťahuje sa s investorom kto bude vybavovať územné konanie a stavebné povolenie! Nemyslíte si, že je to prinajmenšom zvláštne? Predstavte si, že sa jedná o váš súkromný pozemok. Dobrodinec vám povie, že vám bezodplatne upraví váš dvor, dokonca vám povie, že si môžete povedať, čo všetko tam chcete mať (v nejakej rozumnej miere, pravdaže). Dohodnete sa ako to má celé vyzerať. Investor to na svoje náklady spracuje v projektovej dokumentácii a vy mu nakoniec vyrátate nájom, keďže počas realizácie stavby bude užívať váš pozemok? Ale bo ho ešte “na drzáka” požiadate aby si vybavil povolenia? Asi nie.
Zámer mesta chce na svoje náklady realizovať súkromný investor
Ako to má celé vyzerať? Investor v zmysle projektu a po dohode s mestom chystá úpravu a doplnenie zelene (výsadba už vyrastených 2x presadených stromov v počte 32 ks, výsadba krov v počte 32 ks, záhonová výsadba krov medzi spevnenými plochami cestnej komunikácie a parkoviskami 352 m2, živý plot 80 m a popínavé dreviny v celkovej dĺžke 62 m), výstavbu chodníkov v celkovej dĺžke 342,1 m (ktoré úplne chýbajú, resp. sú v dezolátnom stave) a spevnených plôch, parkoviska (26 parkovacích miest), športovísk, ktoré budú obsahovať herné a fitness prvky, doplnenie prvkov drobnej architektúry ako sú klepáče na koberce a sušiaky na bielizeň, parkové lavičky, stoly, smetné koše, výstavbu vonkajšieho osvetlenia pre jeho nevyhovujúci technický stav, alebo úplnú absenciu. To všetko má vyčíslenú hodnotu v starých korunách viac ako 3,6 mil. Sk a toto všetko môže mesto získať bezodplatne, bez akejkoľvek náhrady, len za administratívnu súčinnosť a ochotu.
Rekapitulácia
120.000,-€ je suma, za ktorú chce súkromný investor revitalizovať zámer mesta – úpravu vnútrobloku Štefánikova – Okružná. S mestom je v rokovaní od októbra 2015, kedy bola spracovaná dokumentácia, končí február 2017 a ešte ho zrejme neprešla trpezlivosť, mňa by už prešla!
Mestu Prešov trvalo 3/4 roka pokiaľ vydalo územné rozhodnutie. Koľko bude trvať stavebné povolenie, čo myslíte? Nerozmyslí si to investor, tak ako mnohí iní? V juli 2017 vyprší investorovi nájomná zmluva. Dnes mesto tvrdí, že bude potrebné doložiť ďalšie papiere, povolenia a štúdie: najnovšie posúdenie vplyvu na životné prostredie. Čudoval by som sa investorovi, ak by po toľkej neochote zo strany mesta chcel v zámere revitalizácie pokračovať!
Na záver len jedna rečnícka otázka: Nezáleží vedeniu mesta Prešov na tom ako bude (môže) vyzerať?
Na zasadnutí MsZ mesta Prešov dňa 24.5.2017 som v tejto veci interpeloval primátorku mesta Prešov Ing. Andreu Turčanovú. Pozrite si záznam zo zastupiteľstva TU: nastavte si čas na 05:30:15
#Prešov, #vnútroblok, #revitalizácia, #chcemeLepšíPrešov, #peniazezadarmo, #byrokracia, #samospráva, #
Comments are closed