Na Slovensku máme 5 druhov volieb. Každé z nich si vyžadujú náročnú prípravu. Voľby nás zároveň stoja aj nemálo peňazí. Sú zdrojom legitimity moci. Práve na základe výsledkov volieb, na vymedzený čas, konkrétni ľudia prevezmú politickú zodpovednosť. Uvedomújúc si túto ich silu nechce nik prípravu volieb podceniť ani zanedbať. Všetko musí šľapať ako hodinky. Zvyčajne to tak aj je. Pochopiteľne sa najväčšia pozornosť sústreďuje najmä na procesnú stránku volieb. Menej pozornosti sa už venuje samotnej volebnej miestnosti a “výzdobe”. A tu môže byť problém! Na tento problém upozorňujem od roku 2015. Najprv potichu, osobne. Teraz už nahlas!
Zvyčajná odpoveď: “No a čo?!” alebo: “Keby len toto bol problém!”
Všimli ste si niekedy ako sa používajú vo volebných miestnostiach štátne symboly? Iným národom sa niečo podobné nestáva. Najväčší problém je so štátnou vlajkou. Vo volebných miestnostiach, ktoré sú zvyčajne školskými triedami je vlajka nedôstojne prevesená cez tabuľu. Poviete si no a čo? Všimli ste si ako k vlastnej vlajke pristupujú Američania? Aj keď ide o etnicky zmiešané obyvateľstvo, vedia si uctiť spoločnú politickú identitu definovanú štátnymi symbolmi. Napr. k svojej štátnej vlajke pristupujú s nesmiernou úctou. A ako je to u nás? Prednedávnom som upozorňoval na nesprávne vyvesované vlajky pri oslavách SNP, oslaobodenia Prešova či výročiach ukončania vojny. Už sa ich kompetentní naučili vyvesovať. Podobne to bolo s vlajkou mesta Prešov, ktorá bola na úrade vo forme malej stolovej koruhvy vyrobená a dodaná do kancelárií opačne. Už je to vporiadku. Plne si uvedomujem, že úcta k symbolom sa nedá vynútiť žiadnym zákonom ani nariadením. Je to v nás a o nás aký význam pripisujeme našej štátnosti a jej výsostným znakom a symbolom. O to viac ma tento stav mrzí a trápi…
Hanobíme si sami vlastné štátne symboly?
Skutočnosť, že k štátnym symbolom pristupujú ľahostajne bežní občania, by snáď ešte bolo prehliadnuteľné. Ale že ich na pokyn dehonestujú zamestnanci verejnej správy je neodpustiteľné a v istom zmysle dokonca už mimo rámec zákona! Možno si poviete: Je tam toho ako visí vlajka! Nesmie nám to byť jedno! Ide predsa o symbol našej občianskej kolektívnej identity – našej štátnosti. Naša vlasť nám predsa nesmie byť ľahostajná! Alebo snáď
Upozorňujem v predstihu: Pripravme voľby dôstojne!
V čom je problém? Zvyčajným nedostatkom volieb je spôsob používania štátnych symbolov. Pre objektivitu: Nie je to len problém mesta Prešov! Problémom je vyvesenie štátnej vlajky, ktorú zvyčajne prehodia cez tabuľu, prípadne ju pribijú, resp. lepiacou páskou o tabuľu prilepia. Katastrofa! Nielen, že je to neúcta, ale zákon to aj zakazuje! A pritom by mesto mohlo na výzdobe aj ušetriť! Prečo? Väčšina volebných miestností sa vytvára v školách – v školských triedach. Zo zákona má každá škola povinnosť mať v každej triede štátne symboly a dokonca aj text Preamby Ústavy SR. Triedy teda už vyzdobené štátnymi symbolmi sú! Prečo potom v týchto miestnostiach dodávame vlajky, ktoré navyše dehonestujúco prehodíme cez tabuľu ako nejakú handru?!
Výzva primátorke mesta Prešov
“Vzývam primátorku mesta Prešov Ing. Andreu Turčanovú, aby zabezpečila, aby spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov 2022, prebehli v súlade s platnou právnou úpravou – a to aj v zmysle zákona o štátnych symboloch.”
Odporúčam, okrem Zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, k preštudovaniu aj odbornú literatúru renomovaných odborníkov, napr.: VRTEL, Ladislav: Štátne symboly Slovenskej republiky. VEDA – vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR. Bratislava 2010, 187 s. ISBN: 978-80-224-1132-5.
Čo hovorí zákon?
Zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní hovorí jasnou rečou. Presne stanovuje ako sa má štátna vlajka, zástava a koruhva používať. Prečo sa ustanovenia zákona neaplikujú v praxi dôsledne? Neviem. Možno ľahostajnosť a možno je to aj dôsledok skutočnosti, že za porušovania tohto zákona sa sankcie takmer vôbec neuplatňujú. Zákon zrozumiteľne stanovuje ako používať štátnu vlajku, zástavu i koruhvu, pričom úplne jasne konštatuje, že “ich použitie musí byť dôstojné a musí zodpovedať postaveniu štátnych symbolov Slovenskej republiky.” Dohľad nad dodržiavaním spôsobu požitia štátnych symbolov vykonáva Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom okresných úradov. Okresný úrad môže dokonca udeliť pokutu za nedodržanie ustanovení zákona vo výške 6.638 €. Nejde však o udeľovanie pokút ale o to, aby sme sa naučili mať štátne symboly v úcte, ktorá im prináleží.
Vlajka, zástava, koruhva
Viete čo je vlajka, čo zástava a čo koruhva? Vlajka je kus textilu, ktorý má presne stanovený pomer strán (v našom prípade je to 2:3), predpísané sfarbenie, kompozíciu a je primárne určená na vztyčovanie na stožiar. Jediný prípad, keď slúži bez stožiara, je pri pohrebe!!! Preto prevesiť vlajku cez tabuľu zákon neumožňuje! Zástava je odvodená od vlajky. Môže mať pomer 2:3 ale môže byť aj dlhšia. Ak je napríklad 2:5, tak sa štátny znak posunie. Podstatné je, že zástava je vždy pevne spojená so žrďou. Môže sa inštalovať na budovu, môže sa niesť v sprievode. Koruhva je typ vexila, zvislá zástava, odvodená od vlajky, resp. zástavy. Je pevne spojená s priečnym rahnom, je dlhšia ako 2:3 a vztyčuje sa na stožiar. Nie je však určená na vianie, používa sa na miestach, kde neveje vietor, napríklad na uzatvorených nádvoriach. Často sa používa ako stolová koruhva.
Comments are closed