Otvorený list predsedovi vlády SR Igorovi Matovičovi

 

Vážený pán Igor Matovič, predseda vlády SR,

(akademický titul Vám zámerne neuvádzam, veď Vy viete prečo…)

 

Vzhľadom k skutočnosti, že nás riaditeľov škôl vyzývate, aby sme Vám písali maily – tí z nás, ktorí chceme otvoriť “svoju” školu, dovolil som si napísať Vám tento otvorený list. Na sociálnych sieťach či tlačových konferenciách národu a všetkých občanom odkazujete kadečo. Napríklad:

Zdroj: https://www.facebook.com/igor.matovic.7

 

Tak Vám, pán premiér, teda píšem. Na úvod je slušné sa predstaviť: Martin Ďurišin – niekoľko rokov som riaditeľom najstaršej bilingválnej (súkromnej) školy – Súkromná spojená škola European English School v Prešovskom samosprávnom kraji. Nie, nie, nie – nie som žiaden majster sveta. Píšem Vám s pokorou a úctou k funkcii ktorú zastávate. Píšem Vám ako osobe s de facto najväčšou koncentráciou výkonných právomocí v Slovenskej republike.

Plne si uvedomujem, že mám veľmi ďaleko k dokonalému riaditeľovi a veľmi dobre viem, že mám osobnostne i profesijne hromadu nedostatkov (poznáte ten pocit?). Jedno viem však celkom iste: mám rád moju prácu, mám rád “mojich žiakov”, kolegov, všetkých zamestnancov a veľmi túžim(e) po tom, aby ste nám vrátili možnosť školu znova plnohodnotne využívať. My školáci máme totiž školu radi – nie je to pre nás len práca, ale náš druhý domov.

 

Prosím Vás: Vráťte nám náš druhý domov

Vnímajú to veľmi podobne nielen kolegovia, ale i naši žiaci, ktorí si želajú skorý návrat do normálneho školského fungovania. Žiakom sa samozrejme nejedná len o vyučovanie, ale i o potrebu socializácie. Skupina rovesníkov žiackej triedy je totiž ich prirodzenou primárnou skupinou, prostredníctvom ktorej si nastavujú sociálne zrkadlo a dozrievajú emocionálne, charakterovo, osobnostne (škoda, že ste školu vynechávali – podotýkam to na základe Vašich priznaní), zažívajú pocit úspešnosti, možno i zlyhania, dokážu objaviť svoje kvality i dostať príležitosť na zlepšenie. Bezprostredná interakcia mladých ľudí v škole je preto nenahraditeľným prostriedkom a príležitosťou nielen pre vzdelanie, ale aj pre ich zdravý duševný vývin. 

 

Žiaci potrebujú (a chcú) školu

Prosím Vás, pán premiér: Vráťte deťom príležitosť byť deťmi v kolektíve, zažiť pasovačku či imatrikuláciu, stužkové slávnosti, akadémie, vystúpenia, školy v prírode, lyžiarske a plavecké výcviky, vráťte im príležitosť športovať a zúčastňovať sa športových súťaží, zažiť exkurzie,  poznávacie zájazdy, či výlety, absolvovať krúžky a záujmovú činnosť, poriadať výstavy a prezentácie ich prác, vydávať voňavé školské časopisy, neberte im možnosť vyzdobiť si triedy, utužiť priateľstvá, či zažiť prvé lásky, neberte im príležitosť zdôveriť sa tvárou tvár učiteľovi, spolužiakovi, priateľovi (často sú to jediní ľudia, na ktorých sa môžu s dôverou obrátiť) – neberte im ich druhý domov – vráťte im späť ich školu!

 

Mám vyhrnuté rukávy

Vážený pán premiér, ubezpečujem Vás, že nepoznám výhovorky, osobne som vyzbrojený odvahou, nosím vyhrnuté rukávy ale dodnes (čakám minimálne od polovice novembra) neviem čo všetko mám vykonať a splniť preto, aby ste mi vrátili žiakov do školy.Povie mi to niekto? Stanovíte už konečne tie podmienky? 

Plány pána ministra školstva Branislava Gröhlinga ako vrátiť žiakov do škôl ste hodili do koša. Ak neboli v súlade s Vašimi predstavami – tak sa teraz ukážte vy! Dajte prosím na stôl postup – všetko splníme! Stačí povedať. Stáť nečinne s vyhrnutými rukávmi nemám vo zvyku – len už konečne konajte!

 

Prosba a priateľská rada

Úctivo Vás prosím, pán premiér – umožnite otvorenie všetkým školám, nielen tej škole, do ktorej chodia Vaše dcéry. Vyzeralo by to totiž protekčne – a vy predsa protekciu a papalášske výhody neznášate. Źe je to tak?

Mimochodom, verím, že ste to mysleli len ako žart, že ak budem chcieť otvoriť školu (aj keď veľmi chcem nemôžem to urobiť vlastným rozhodnutím) – mám Vám napísať mail. Veď ja školu chcem otvoriť už odo dňa kedy ste mi ju zatvorili. Pevne verím, že preto, aby som mohol otvoriť školu, aby do nej znova zavítali žiaci, nebudem musieť písať ja Vám (na mail), ale, že ako predseda vlády to dokážete zabezpečiť štandardnou cestou. Berte to prosím ako priateľskú radu. Viete, aby to potom na Slovensku nevyzeralo tak, že len ten dostane príležitosť pracovať, kto napíše predsedovi vlády mail (lekári Vám budú písať či im už konečne povolíte transplantovať – a budú môcť len tí, ktorí Vám napíšu mail, majitelia lyžiarskych stredísk, že chcú otvoriť lyžiarsku sezónu a spustiť vleky – a budú môcť len tí, ktorí Vám napíšu mail… atď. Nepokračujem v uvádzaní príkladov. Pochopili ste, že?). To by sme mohli rovno zrušiť všetky ministerstvá a všetkých ministrov (…len to by sa už potom nedalo na koho vyhovárať. Nepraktické! … v politike)

Zdroj: Facebookový profil Zomri https://www.facebook.com/zomriofficial/photos/a.1831445523801369/2838919659720612/

 

Ešte jedna veľká prosba na záver

Ešte jedna veľká prosba na záver: Neorganizujte a neriaďte prosím slovenské školstvo prostredníctvom Vášho profilu na sociálnej sieti facebook. Dosť zle sa v tom totiž orientuje. Vysvetlím: každý riaditeľ školy je zároveň orgánom štátnej správy v školstve, ktorý musí konať len v zmysle platných predpisov a nariadení – nie inak! A ja ako riaditeľ sa vo svojom rozhodnutí (lebo takto my riaditelia fungujeme, viete? – mohli by ste sa inšpirovať) musí odvolať na účinný právny predpis. Až vtedy má moje rozhodnutie nielenže legitimitu, ale je zároveň aj legálne. Prosím, riaďte preto tento štát – našu vlasť – štandardne. Nie ako s tým krbom. Veľmi pekne Vás o to prosím.

Verím, že to zvládnete, veď už  viete ako to chodí a ako na to – už ste predsa predsedom vlády viac ako pol roka!

Silno Vám budem držať palce.

s úctou

Martin Ďurišin

 

 

 

Prosím zdieľajte: