Pandémia nového koronavírusu je dnes celosvetovým problémom. Štáty na všetkých kontinentoch prijímajú opatrenia, ako zamedziť jeho šírenie a vyhnúť sa kolapsu zdravotníckeho systému a pokiaľ možno i veľkým hospodárskym a ekonomickým stratám i negatívnym sociálnym dopadom na obyvateľstvo. Všetko sú to veľmi náročné výzvy pre vlády štátov vo všetkých kútoch sveta, Slovensko nevynímajúc. Protipandemické opatrenia sa prijímajú vo všetkých sférach spoločenského života i vo všetkých odvetviach ľudskej činnosti. Všade, kde dochádza k stretávaniu sa ľudí, dochádza k hrozbe prenosu a možnosti nekontrolovaného šírenia vírusu. Opatrenia, ktoré prijímajú jednotlivé vlády štátov majú zabezpečiť bezpečné fungovanie všetkých (pokiaľ možno) odvetví hospodárstva pri čo najmenších negatívnych dopadoch.

 

Prečo patrí školstvo medzi kľúčové odvetvia?

Vo všetkých krajinách sveta je fungujúci školský systém kľúčovým z hľadiska fungovania ekonomiky, a to bez ohľadu na to ako si tá-ktorá spoločnosť vzdelanie váži. Ide totiž o to, že pokiaľ sú deti v škole, ich rodičia môžu pracovať. Akékoľvek obmedzenie či mimoriadne prerušenie prezenčného školského vyučovania má vážne dopady na chod národného hospodárstva a ekonomiku krajiny. Skrz optiku pandemickej horzby sa tu ponúka ešte jeden pohľad, a to ten, že škola je prostredím intenzívnej a priamej sociálnej interakcie mnohých ľudí. V škole môže dochádzať k nekontrolovateľnému šíreniu akejkoľvek kvapôčkovej vírusovej infekcie, a preto prostredie školy možno vnímať ako vysoko rizikové. Z toho dôvodu zavádzanie a prísne dodržiavanie opatrení v školstve je kľúčovým pre zabezpečenie verejného zdravia.

 

Prvá vlna a prvé veľké výzvy pre školstvo

V prvej vlne pandémie na Slovensku sme preventívne zatvorili všetky školy a školské zariadenia. Obavy boli omnoho väčšie ako poznatky o závažnosti možných scenárov priebehu choroby, ktoré nový vírus spôsobuje. Ako sa hovorí: “Opatrnosti nie je nikdy dosť!” Prísne opatrenia a ich dodržiavanie obyvateľmi (strach z neznámeho je vždy veľmi dobrý motivant správania) priniesli želané ovocie a predpovedané katastrofické scenáre sa našťastie nenaplnili. Školy boli postavené pred situáciu, ktorá tu nebola min 76 rokov! Mimoriadne prerušenie školského vyučovania v takom rozsahu tu bolo naposledy počas druhej svetovej vojny počas prechodu vojnového frontu cez naše územie. Žiaden aktívny učiteľ si preto nič podobné za svojej učiteľskej kariéry na niečo podobné nemohol pamätať. S trochou nadsázky by sa dalo povedať, že počas druhého polroku školského roku 2019/2020 prebiehala najväčšia reforma školstva na Slovensku za ostatné roky so zameraním na digitalizáciu a elektronizáciu výučby, resp. zavádzanie IKT do vyučovania. Každá školy sa s tým vysporadúvala svojsky.

 

Ponaučenia z prvej vlny: Kto sa poučil a kto nie?

V prvej vlne školy riešili najmä technické problémy súvisiace so zabezpečením dištančnej výučby. Školy ale tiež zápasili s  problémami organizácie školského roku. Vo vzduchu viseli zápisy do MŠ, zápisy prvákov ZŠ, Testovanie 9, prijímacie konania a talentové skúšky, maturita a pod. Je nepochybné, že sa nedá byť pripravený na všetko. Zároveň platí, že akýkoľvek byrokratický aparát je ťažkopádny a pomaly reaguje na zmeny. Aj keď administratíva ministerstva školstva (MŠVVaŠ SR) s opozdením posielala usmernenia k organizácii výučby, k hodnoteniu, atď., dokázala sa napokon ako-tak vysporiadať so situáciou. Zabezpečila ale len nevyhnutné pre neštandardný dobeh školského roku 2019/2020 a uzavrela ho. Veľké ponaučenia sa žiaľ nedostavili. Školy po skúsenosti s prvou vlnou čakali na pomoc pre prípravu ďalšieho školského roku, ministerstvo školstva zjavne prázdniny prespalo. Asi najviac sa to odzrkadľuje dokument, ktorý de facto hovorí: “Poraďte si ako viete!”. Ministerstvo pripravilo dokument Príklady dobrej praxe k príprave začiatku školského roka (PDF) a postavilo ho na 4. pilieroch. Štvrtý piliér ukazuje neschopnú bezmocnosť ministerstva.

“Pilier č. 4: Školy vyspeli – každá škola si dokáže vytvoriť systém, ktorý je pre ňu najlepší. Pokus a omyl sú akceptované, dôležité je hľadať a skúšať, kým škola nenájde vlastný funkčný systém.”

 

Pre nový školský rok pripravilo ministerstvo len jalový semafor

Pandemická situácia na Slovensku sa v auguste začala výrazne zhoršovať. Ministerstvo školstva (ale v podstate celá vláda) nereagovalo adekvátne a zostalo takmer úplne nepripravené! Už v polovici augusta bolo potrebné vydať usmernenie, kto a za akých podmienok môže nastúpiť do školy. Rodiny vracajúci sa z dovoleniek zápasili s mnohými otázkami ohľadne nástupu do školy, nutnosti testovania a karentény, ktoré riešili s riaditeľmi škôl, ktorí sa tiež strácali v rýchlo sa meniacich podmienkach. Celoplošné testovanie učiteľov (a možno i žiakov) mohlo výrazne zamedziť možnému komunitnému prenosu. Nestalo sa! Ministerstvo školstva ale pripravilo usmernenie (tzv. semafor), ktorým školám navrhovalo ako postupovať v organizácii školského vyučovania v 3 rôznych stupňoch pandemického ohrozenia školy.

 

Školský semafor – bezzubé usmernenie, ktoré je len odporúčaním!

Hneď v úvode ktoréhokoľvek odporúčania (či už pre MŠ, ZŠ či SŠ) sa jasne píše, že nie je záväzné! Záväznými sú len tie časti, ktoré sú prienikom usmernenia na jednej strrane a rozhodnutí ministra školstva, hlavného hygienika SR a nariadenia vlády SR. V tomto prípade ide len o nosenie rúšok v školách!

“Cieľom dokumentu je stanoviť základné prevádzkové podmienky základných škôl po dobu trvania pandémie ochorenia COVID-19 a potreby dodržiavania protiepidemických opatrení a odporúčaní. Upravuje iba tie základné prevádzkové podmienky, ktoré sa líšia (či sú upravené nad rámec) od štandardných podmienok vyplývajúcich zo školských, hygienických, pracovnoprávnych a ďalších predpisov. Dokument rešpektuje opatrenia a rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR. Rozhodnutia ÚVZ SR, ako aj miestne príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, sú nadradené tomuto dokumentu. Dokument predstavuje nadstavbu platných opatrení a bude podliehať pravidelnej aktualizácii. V prípade, ak je potrebné, zriaďovatelia konzultujú s miestne príslušnými RÚVZ1 organizačné kroky v súlade s aktuálnymi hygienicko–epidemiologickými nariadeniami. Všetky ustanovenia tohto dokumentu, okrem tých, ktoré sú uvedené v rozhodnutí ministra č. 2020/15801:1-A1800, a č. 2020/17294:1-A1810 majú odporúčací charakter. Zriaďovateľ spoločne so základnou školou ich bude realizovať podľa svojich možností a o všetkých skutočnostiach bude informovať zákonných zástupcov žiakov obvyklým spôsobom. Predmetný manuál je platný a účinný po dobu, kým nebude zverejnená jeho aktualizácia na webovom sídle Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.”

 

Heslo: “Pomôžte si ako viete!” – platí aj v druhej vlne

Aj portál učíme na diaľku (www.ucimenadialku.sk) zdôrazňuje, že v usmerneniach ide iba o odporúčanie, pričom rozhodnutie, ako to na školách bude vyzerať ponechali na riaditeľoch škôl.

“Záväzný charakter má rozhodnutie. Dokumenty k organizácii majú odporúčací charakter, ale ich zmysel a ciele sa opierajú o platné Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva. Dodržať hygienicko-epidemiologické aj ďalšie ciele je potrebné, ale samotná realizácia cieľov je na každej škole (kto meria teplotu, či sa žiaci učia vonku alebo dnu, kedy sa dezinfikujú priestory, kde bude umiestnený žiak s vyššou teplotou, ako prebieha dištančné vzdelávanie žiakov atď…). Škola by ale svoje pokyny mala vydať a zverejniť.”

 

Konflikty nariadení, usmernení a metodických pokynov

Aj keď ministerstvo školstva nevydalo usmernenia pre školský rok 2020/21 pre všetky typy škôl ako nariadenie, ale len odporúčanie, očakávalo, že aj napriek tejto skutočnosti sa nimi budú všetky školy riadiť. Z tohto predpokladu vychádzajú aj ďalšie pokyny. Napríklad Metodické pokyny k obsahu a organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v základných školách v červenej fáze semaforu. Semafor však nie je záväzný, avšak metodický pokyn takú povahu má. Uvedené metodické pokyny hneď v úvode stanovujú nasledovné.

“V školskom roku 2020/2021 sa uplatňujú diferencovanejšie pravidlá na zabezpečenie vyučovania počas pandemického obdobia. Tieto pravidlá sú viazané na takzvaný semafor, ktorý určuje rozhodnutia o prevádzke škôl a školských zariadení vo vzťahu k zabezpečovaniu výchovy a vzdelávania a ich dostupnosti pre všetkých žiakov. Pravidlá sú zhrnuté v Manuáli pre základné školy a školské zariadenia, ktorý vydalo a aktualizovalo Ministerstvo

školstva, vedy, výskumu a športu SR.”

 

Školský semafor a jeho absurdity

Paradoxom prvého mesiaca školského roku 2020/2021 bolo niekoľko usmernení, nad ktorými sa takpovediac zastavoval “zdravý rozum”. Hneď prvou bolo nosenie rúšok. Povinnosť nosenia rúšok mali žiaci ZŠ na druhom stupni a stredných škôl, kým žiaci prvého stupňa ZŠ boli od tejto povinnosti “oslobodení”. V praxi dochádzalo k úsmevným situáciám, že súrodenci navštevujúci mladší prvý a starší druhý stupeň ZŠ mali iné rôzne “rúškové povinnosti”. To by ako tak bolo ešte v poriadku. Absurditou ale bolo, že žiaden z nich nemohol absolvovať telesnú a športovú výchovu v telocvični. Obaja preto, že v telocvični by museli nosiť rúška a cvičiť sa v rúškach sa predsa nedá. Ten mladší ale nemusel mať rúško vo svojej  triede. Trieda je ale menší priestor ako telocvična. Napriek tomu ho v telocvični mal mať – ale keďže sa s rúškom cvičiť nedá – TŠV nemohol absolvovať ani on.

 

Čo ak riaditeľ školy nedodrží školský semafor?

V súvislosti so šírením dezinformácií (a to aj medzi učiteľmi) vyvstáva ako opodstatnená otázka: “Prečo je školský semafor len nezáväzným odporúčaním?”. Nedávny Prieskum totiž ukázal, že 44% učiteľov považuje koronavírus za bežné chrípkové ochorenie, 40% verí, že nosenie rúšok má negatívne zdravotné dôsledky, a pod. V čase ohrozenia verejného zdravia je spoliehanie sa na osobnú zodpovednosť riaditeľov škôl (akokoľvek im dôverujeme – sám som jedným z nich) nebezpečným hazardom. Je namieste sa opýtať: “Čo ak riaditeľ školy nedodrží ani jedno z odporúčaní semafora?” (okrem nosenia rúšok, ktoré je povinné nariadením hlavného hygienika SR). Odpoveď: Zrejme vôbec nič! (v zmysle čl. 2 Ústavy SR).

 

Vydal minister protizákonné rozhodnutie?

K tomuto právnemu neporiadku a právnej neistote svojou mierou prispel i sám minister školstva Branislav Grohling. A to nielen tým, že usmernenia pre organizáciu školského roka 2020/21 (tzv. semafor) nevydal vo forme rozhodnutia ministra, ale aj ďalším drobným prešľapom. Ten v rozhodnutí ministra školstva zo dňa 28.8.2020 č.: 2020/15801:1-A1800 v bode 5 rozhodnutia (zrejme s dobrým úmyslom) stanovil nasledovné.

“Ak ide o ospravedlnenie neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, lehota podľa § 144 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z. sa predlžuje z 3 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní na 5 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní.”

 

Problém je v tom, že pôvodná lehota 3 dní je stanovená zákonom a minister (výkonná moc) nemôže svojvoľne zmeniť znenie školského zákona. K uvedenému rozhodnutiu ho, podľa môjho názoru, neoprávňuje ani §150 zákona č. 245/2008 Z. z. zákon o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle neskorších predpisov. Ten síce umožňuje ministrovi školstva v mimoriadnej situácii rozhodnúť o termínoch organizácie školského roka (prázdniny, maturity, ..) ale nie o lehote na ospravedlnenie dieťaťa zo školského vyučovania. Zlyhali právnici na ministerstve?

 

Aj v neštandardnej dobe je zodpovednosť kľúčová

Cieľom tohto príspevku nie je vnášať chaos a nestabilitu do oblasti školstva na Slovensku, ani byť oportunistickým krikľúňom, pre ktorého je všetko zlé. Ministerstvu školstva (pod akýmkoľvek vedením) verím a držím palce v jeho neľahkom úsilí o zvládnutie situácie. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že ministerstvo pre školy v novom školskom roku zabezpečilo finančné prostriedky pre zabezpečenie dezinfekcie. V riešení sú aj prostriedky pre dovybavenie škôl technikou, umožňujúcou dištančné vyučovanie. A v čase uzávierky textu bolo ohlásené aj preplácanie mobilných dát pre internetové pripojenie učiteľov ministerstvom školstva u jednotlivých operátorov… málo či veľa?

Ambíciou tohto textu bolo poukázať na to, aby sa kompetentní pri prijímaní opatrení viac zamysleli nad ich praktickou stránkou a realizovateľnosťou z pohľadu školy. Verím, že som týmto nikoho neurazil …

 

 

Close