Alkohol opäť zametal: Protialkoholické záchytné izby by mohli byť riešením

Alkohol je metla…, ktorá zametá účinne


Túlajú sa, popíjajú, často obťažujú ľudí na verejných priestranstvách, žobrú, znečisťujú okolie. Áno, neprispôsobiví obyvatelia, nezriedkavý úkaz každej väčšej aglomerácie. Majú ich asi všetky mestá. Ako tento problém riešiť? A čo je vlastne problém? Stačí, že ich nebudeme vidieť, alebo im aj chceme pomôcť? Aplikujeme solidárnosť, ľudskosť, možno súcit či dokonca ochotu? Alebo sa ohradíme: „Môže si za to sám, nik ho nenútil piť“, resp.: „A mne kto pomôže?“

Vezmime si príklad tuláka, ktorý v sobotu 1.7.2017 podvečer pri nákupnom stredisku na sídlisku 3 v Prešove popíjal, neskôr spadol a rozbil si hlavu pri frekventovanej ceste. Našťastie nikomu nespadol pod auto a jeho zranenie si zrejme vyžiada len zopár stehov. Po páde to však vyzeralo hrozivo. Bezdomovec zostal takmer nehybne ležať a krv tiekla až vytvorila kaluž… Dalo sa tomu predísť? Čo robiť s opilcami? Dnes už pre takýchto deviantov nemáme ani také riešenie, ktoré v minulosti bolo aspoň ako-tak nápomocné pri riešení narušenia verejného poriadku opilcami.

 

Zo 40 záchytných staníc dnes na Slovensku nefunguje ani jedna


Približne osem percent zo všetkých výjazdov záchraniek je práve k ľuďom bez vonkajších zranení, no pod vplyvom alkoholu či drog. Súčasná situácia je nevyhovujúca. Na Slovensku nie je v prevádzke ani jedna protialkoholická záchytná izba. Kedysi bolo na Slovensku asi štyridsať záchytných staníc. Postupne zanikali vzhľadom na vysoké náklady na ich prevádzku, ale potreba prevádzkovať záchytky tu stále je. Zmyslom ich existencie je zabezpečiť verejný poriadok a predchádzať násilnostiam, ktoré sa páchajú pod vplyvom alkoholu. Kameňom úrazu ich prevádzkovania boli ekonomické dôvody. Samosprávy mali problém vymáhať od klientov záchytných izieb poplatky za poskytnuté služby. Väčšina z nich zanikla pre ekonomické dôvody. Ročný náklad na prevádzku záchytnej protialkoholickej izby sa môže pohybovať v desiatkach tisícov eúr. Mesto Prešov by mohla vyjsť na 90 000 € ročne.

Mestskí policajti bežne prichádzajú do styku s opitými ľuďmi. Tí k opilcom väčšinou privolávajú rýchlu zdravotnú pomoc. Policajt na prvý pohľad nedokáže posúdiť, či človek pod vplyvom alkoholu nie je vážne zranený a nepotrebuje akútnu hospitalizáciu v nemocnici. Stávajú sa prípady, keď záchranári zo sanitky volajú policajtov, aby im asistovali pri prevoze opitého do zdravotníckeho zariadenia. Často takýto človek odmieta ošetrenie. 

Záchytky, v ktorých triezveli výtržníci v minulosti, na Slovensku už dvanásť rokov nefungujú. Namiesto nich tak končia opilci práve na centrálnych príjmoch v nemocniciach. Ročne pritom ide o tisíce ľudí.

 

Záchytka by pomohla verejnému poriadku: Nerentabilnosť nie je odpoveď!


Lekári záchrannej služby veľmi často strácajú čas, ktorý by mohli venovať pacientom v akútnych stavoch, práve pre opilcov. Predovšetkým ľudia bez domova sa často nestarajú o svoje zdravie ani o svoju závislosť na alkohole či iných omamných látkach. Nechcú sa liečiť. Ak k nim občania zavolajú rýchlu lekársku pomoc, posádka záchranky ich musí vyšetriť, aj keď nie sú v ohrození života alebo zdravia. Podľa platnej právnej úpravy záchytnú izbu môže zriadiť ministerstvo zdravotníctva po dohode s obcami. Nie všetky však si však vedia predstaviť ekonomicky zvládnuť ich prevádzku. Výhovorka! V susedných Čechách tzv. „záchytky“ fungujú už 70 rokov. Tam sa to dá? Tam za pobyt na záchytke zaplatí opilec niekde 30 a niekde až takmer 500 € za noc. Áno je často ťažké vymáhať peniaze od bezdomovcov, ale aj to sa dá riešiť.

 

Aké sú teda dôvody pre neexistenciu záchytných izieb?


Problémov s opätovným zriadeným záchytných izieb pre opilcov je pomerne dosť:

  • nákladovosť zriadenia a prevádzkovania záchytných izieb pre opilcov pre samosprávy
  • otázka participácie okolitých obcí na financovaní ZIPO v strediskovej obci
  • zabezpečenie nepretržitej lekárskej starostlivosti
  • nevyhnutnosť policajnej asistencie do zariadenia
  • stratovosť prevádzky pre nevymožiteľnosť nocľažného poplatku v zariadení

Dajú sa riešiť? Som presvedčený, že áno. Je však potrebná súčinnosť zdravotníckeho zariadenia, samosprávy, vyššieho územného celku, policajných zložiek a vôle po nájdení riešenia u všetkých kompetentných. Ak to dokážu v Čechách, na Slovensku by sme to mali dokázať tiež. Ak si zadefinujeme, že ide o vec vo verejnom záujme… Mnoho činností, ktoré vykonáva samospráva ako službu vo verejnom záujme pre svojich obyvateľov, nie je zisková a mesto či obec na ňu dopláca. Úplne stratová by však nemusela byť, ak by sme celý náklad na pobyt preniesli na delikventov. Mnohí z nich by si poriadne rozmysleli, či by riskovali za jeden pôžitkársky večer zaplatiť navyše 500 €, resp. by si ch mali odpracovať v rámci verejno-prospešných služieb v uliciach mesta.

Som preto presvedčený, že riešenie vieme nájsť! Chceme ho hľadať?

 

Zdroje:


  • Opilci nemocnice obťažujú. Štát sľubuje návrat záchytiek. [online]. Perex, 2017-01-02, [cit. 2017-07-02]. Dostupné online
  • Téma: Protialkoholické záchytné stanice. [online]. Perex, 2009-05-21, [cit. 2017-07-02]. Dostupné online. (Zdravotnícke noviny č.20/2009, str. 1-7, 21.5.2009)
  • Záchranári a opilci. [online]. Perex, 2016-09-26, [cit. 2017-07-02]. Dostupné online.
Prosím zdieľajte: