Pre vysvetlenie kauzy “plagiátor” ponúkam nasledovný text, ktorým som odpovedal na otázky redaktora Nového času Petra Novotného. Ten ma prostredníctvom mailu 29.9.2014 oslovil so žiadosťou o odpovede na nasledovné otázky:
- Prečo ste v článku Štátoprávny charakter Slovenskej republiky rád v roku 1919 použili časť textu práce kolegu Benka bez jeho citácie?
- Váš postup pobúril aj vašich kolegov z redakčnej rady periodika a odsúdili ho. Článok bol vybielený. Vy ste sa priznali a ospravedlnili. Necítite to ako dôvod na odstúpenie z kandidatúry na primátora mesta Prešov?
Prečo ste v článku Štátoprávny charakter Slovenskej republiky rád v roku 1919 použili časť textu práce kolegu Juraja Benka bez jeho citácie?
Moja kandidatúra zrejme niekomu poriadne leží v žalúdku. Preto vidím, že uchádzanie sa o poverenie pre výkon tejto verejnej funkcie má zmysel. Počas môjho doktorandského štúdia na Filozofickej fakulte PU som bol značne publikačne činný. V jednom prípade však z mojej strany naozaj došlo k pochybeniu. Nebol to úmysel ale nekoncentrovanosť. Nešlo o žiadnu kvalifikačnú prácu, ale „len“ o článok v katedrovom periodiku, ktorý má aj internetovú verziu – čo definitívne vylučuje môj úmysel. V čase keď som finišoval na príspevku našu rodinu zasiahla správa o diagnóze môjho otca – rakovina pľúc. Ako jediné dieťa mojich rodičov prebral som iniciatívu do svojich rúk. Jeho nádej sa uprela na mňa. Išlo o život. Bolo to zložité obdobie, počas ktorého som otca doprevádzal na vyšetrenia azda po všetkých oddeleniach, na operáciu vo Vyšných Hágoch, chemoterapiu a rádioterapiu a na každú kontrolu. Kto to zažil – vie o čom rozprávam. Strach zo smrti len zriedkavo prevýšila nádej. Fungoval som v zvláštnom režime – ráno dieťa do škôlky, z Prešova po otca do Trebišova (80 km), jeho odvoz na onkológiu do Košíc (50 km), potom späť smer Trebišov (50 km) a neskoro večer návrat domov do Prešova (80 km). Bolo takmer nemožné nájsť si v tom zložitom období vôbec čas na odpočinok, nie to ešte na prácu. Otec žiaľ po 15 mesiacoch svoj boj o život prehral. Avšak toto nemá byť ospravedlnením môjho konania, ale len vysvetlením, že nešlo o zámer ale o nesústredenosť. Mojej štúdii som v inkriminovanom čase nevenoval dostatočnú pozornosť. Poučil som sa a dnes viem čo by som urobil ináč – nepoľavil by som z mojej pedantnosti, resp. by som štúdiu neposunul na publikovanie v čase keď som nebol koncentrovaný na prácu. Je žiaľ neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ja som si však svoj kalich horkosti za túto záležitosť už raz do dna vypil. Teraz je tendencia vmanévrovať ma do pozície, aby som ho pil znova. Ja však vec považujem za uzavretú.
Váš postup pobúril aj vašich kolegov z redakčnej rady periodika a odsúdili ho. Článok bol vybielený. Vy ste sa priznali a ospravedlnili. Necítite to ako dôvod na odstúpenie z kandidatúry na primátora mesta Prešov?
Som len človek – nie som dokonalý. Ak urobím chybu viem si ju priznať a ospravedlniť sa – veď je to elementárna slušnosť. Okamžite po tom, čo som si uvedomil moju chybu, snažil som sa minimalizovať škody. Ja sám som informoval redakčnú radu periodika a poprosil o súčinnosť pri zmiernení nepriaznivých následkov môjho konania. Niektorí vplyvní členovia redakčnej rady však mali dôvod neuľahčiť mi túto situáciu, ba priam naopak, videli to ako možnosť revanšu za moje aktivity v Akademickom senáte FF PU (bol som prvým študentom na poste tajomníka AS FF PU), najmä však to, ako som hlasoval vo voľbe dekana v marci 2011. Nechcem sa však k tomu už dnes vracať. S kolegom s Historického ústavu SAV sme si vec vysvetlili, jeho požiadavky boli nakoniec naplnené. Dnes podľa jeho vlastných slov považuje aj on vec za uzavretú a vysporiadanú, naše vzťahy sú nanajvýš korektné. Dokazuje to aj skutočnosť, že vo svojej najnovšej monografii cituje aj moje práce.
Aj keď uvedená záležitosť, žiaľ, je súčasťou mojej biografie nemá priamy súvis s mojou kandidatúrou. Pravdaže v čase kedy som zvažoval prijatie kandidatúry, rátal som aj s tým, že na moju osobu budú chcieť protikandidáti vytiahnuť aj nejaké negatívne referencie – toto je jediná, a zrejme preto sa jej tak držia.
„Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom“. Myslím, že ak by sme sa pozreli na morálny kredit ďalších kandidátov našli by sme omnoho závažnejšie pochybenia, priestupky, súdne spory, exekúcie… atď. Ja však nechcem kráčať k voľbám cestou kydania špiny, oslovujem ľudí reálnou – uskutočniteľnou programovou víziou. A táto vízia si v čoraz väčšej miere nachádza svojich podporovateľov. Preto vidím, že to má zmysel.
Naposledy ma dokonca podporila i moja bývalá študentka – dcéra súčasného primátora Prešova P. Hagyariho, ktorá mi na facebooku napísala:
„Dobry den , len by som vam chcela vyjadrit moju podporu, mali ste sa do toho pustit uz davno, ste velmi múdry clovek s veľkým srdcom a preto vam drzim palce!“
„Viete pan Durisin, ako deti sme sa sa správali na hodinách vselijako, no puberta ale vzdy som si vas velmi vazila nie len ako profesora ale hlavne ako cloveka a vela som sa od vas aj naucila .. Dnes taki ludia v politike velmi chybaju.. Casto zabúdate (politici – pozn. M. Ď.) na ľudskosť a to je to co v nasich životoch a v politike chyba..(moj nazor).. Preto aj napriek tomu ze nestojíte po boku mojho otca( jeho smola) vam velmi drzim palce..“
Takéto a podobné ďalšie reakcie priateľov, známych i neznámych mi dodávajú silu, odhodlanie a motiváciu k tomu, aby som šiel do volieb naplno.
Čítajte viac: http://presov.korzar.sme.sk/c/7411238/kandidat-siete-v-presove-chybu-som-urobil-plagiator-vsak-nie-som.html#ixzz3xLWN3ClE
Comments are closed